Písanie o živote …

Rôzne konšpiračné teórie nás upozorňovali, že existujú určité svetové kruhy, ktoré sa snažia o úplné a bezvýhradné podmanenie ľudstva a jeho premenu na tupú a nemysliacu masu otrokov, slúžiacich iba na zabezpečenie životného štandardu elít.

A zrazu, na pozadí a pod zámienkou koronavírusovej krízy je vidieť, ako sú mnohé občianske slobody skutočne obmedzované, kvôli čomu sa dvíha po Európe i u nás vlna protestov. Už sa teda o nekalých tendenciách elít len nehovorí, ale mnohí vnímajú, že sa tak aj skutočne začína diať.

No a tento text má byť pokusom o postihnutie prvotnej príčiny a posledného dôsledku veľkého svetového diania, ktorým má byť zotročenie národov a zredukovanie ľudstva samozvanou elitou na takzvanú zlatú miliardu.

Áno, za fatálnej nevedomosti vyššie spomínaných skutočností sú jednotlivci i celé národy ako ovce nenápadne, ale isto tlačení k nastoleniu nového svetového poriadku nadvlády elít nad absolútne zotročenými masami.

Nič sa však nedeje náhodou a všetko má svoj hlboký zmysel. Pokúsme sa preto, ako už bolo spomenuté na začiatku, nájsť prvotnú príčinu toho, prečo vôbec k podobnej situácii došlo a zároveň sa tiež pokúsme pochopiť, aký hlboký duchovný význam a zmysel bude mať konečné, absolútne zotročenie ľudstva, ku ktorému to smeruje.

V prvom rade si musíme uvedomiť, že všetko, čo sa deje má duchovný podtext, pretože my ľudia žijeme v rámci univerza, ktoré má duchovný rozmer. A preto skutočné a prvotné príčiny toho, čo v súčasnosti prebieha nemôžu byť iné, ako duchovné.

Človek je totiž bytosťou duchovnou a jeho najhlbšie duchovné jadro má svoje potreby. Trebárs potrebu po prežívaní takého ušľachtilého citu, ako je láska. Potrebu po prežívaní harmónie, dobra a šťastia. Potrebu po spravodlivosti a ľudskosti. Potrebu po poznaní hlbších súvislostí bytia a potrebu po Bohu.

Človek dneška je však žiaľ materialistom a potreby jeho vlastného ducha sú mu viacmenej ukradnuté. To, čo ho zaujíma predovšetkým je hlavne naplňovanie a uspokojovanie svojich materiálnych potrieb. Jedine toto sa mu stalo všetkým a o nič iného sa už nesnaží. Ba na nič iného už ani nemyslí. Týmto spôsobom však odsunul svojho ducha i so všetkými jeho potrebami kamsi bokom. Zavrel ho do žalára a doslova ho zotročil svojimi, nikdy nekončiacimi, hmotnými potrebami.

Avšak ľudia tejto zeme nepoznali a nepoznávajú, že všetko, čo v sebe dlhodobo vnútorne prechovávajú a živia má napokon tendenciu prejaviť sa celkom otvorene a viditeľne aj navonok. A preto presne tak, ako to funguje pri chorobe, kedy je takmer každá jednotlivá nemoc iba vonkajším zhmotnením nami vnútorne prechovávanej negativity a disharmónie, presne takto isto sa naše vlastné, dlhodobé zotročovanie svojho ducha napokon zhmotňuje do vonkajších pomerov, v ktorých sa nás samotných snaží niekto reálne a fyzicky zotročiť. Zotročovaním vlastného ducha a ignorovaním jeho potrieb si tak ľudia sami sebe ukovali otrocké okovy nadvlády peňazí, kapitálu, nadnárodných korporácií a globalistických elít, usilujúcich o absolútnu svetovládu.

A keďže ľudstvo nechce nič vedieť o týchto hlbokých, skrytých súvislostiach a vo svojej slepote naďalej pokračuje v zotročovaní vlastného ducha, stupňuje tým nevyhnutne aj svoj vonkajší útlak, prostredníctvom ktorého sú ľudia postupne pripravovaní o všetky svoje slobody. Slučka na ich krku sa čoraz viacej zaťahuje, trebárs len takou snahou o odstránenie hotovosti a preferovaním bezhotovostného styku, čoho konečným dôsledkom majú byť podkožné implantáty. A to je naozaj len jeden z príkladov pripravovaného, budúceho zotročenia obyvateľstva.

Ľudia sú však maximálne povrchní a preto nič nebadajú. Dokonca sa vysmievajú a majú za bláznov tých, ktorí ich na toto nebezpečenstvo upozorňujú.

Keď sa ale nakoniec dômyselná slučka na ich hrdle zatiahne natoľko, že zalapajú po dychu, keď globalistická elita plne odhalí svoju antihumánnu tvár skrytú za súčasnou humanistickou maskou, keď začne podľa svojich zvrátených plánov regulovať počet otrokov na zlatú miliardu, keď sa teda súčasné, dobrovoľné otroctvo ducha obyvateľstva našej planéty pretransformuje do vonkajšej podoby obludného, novodobého otroctva, spojeného s utrpením, stupňujúcim sa až do neúnosnosti, vtedy, aj napriek všadeprítomnej bolesti a hrôze bude mať toto dianie svoj hlboký duchovný význam.

Keď totiž ľudia spoznajú, že im v ich situácii, ktorú si sami zavinili, už nemôže pomôcť nikto a nič, pomaly, a akoby v prebúdzaní sa z hlbokého spánku si začnú uvedomovať, že jestvuje iba jeden jediný, na koho pomoc sa ešte budú môcť obrátiť a spoliehať. A síce Boh!

Boh, od ktorého Ducha sa odvrátili tým, že vytrvalo ignorovali existenciu a potreby vlastného ducha, tvoriaceho ich najhlbšiu vnútornú podstatu. Takýmto drsným spôsobom teda napokon dostanú príležitosť prebudiť v sebe k životu duchovnú iskru, ktorá v nich vždy ticho túžila po Bohu, po Svetle a po všetkých vysokých, vznešených a ušľachtilých hodnotách a cnostiach.

Chápete teda o čom je v skutočnosti súčasné veľké svetové dianie, ktoré sa odvíja pred našimi očami?

Je o našom vlastnom, dobrovoľnom zotročení ducha, ktoré sa zhmotňuje do reálnej a fyzickej podoby vonkajšieho zotročenia, prinášajúceho obrovské utrpenie, v ktorom majú ľudia v strate všetkých slobôd, istôt a dôstojnosti opätovne prebudiť k životu svojho ducha a oslobodiť ho.

Lebo jedine ľudia slobodní duchom si zaslúžia žiť v slobodných pomeroch a v slobodnej spoločnosti, pretože oni sami si takýmto spôsobom pre seba zvnútra navonok tieto pomery sformovali.

Lebo jedine ľudia, ktorí začnú uspokojovať potreby svojho ducha po osobnom živote v súlade s dobrom, spravodlivosťou, cťou a duchovnosťou si zaslúžia žiť v prostredí a v spoločnosti plnej dobra, spravodlivosti, čestnosti a všetkých ostatných vysokých a ušľachtilých hodnôt.

Lebo my ľudia môžeme v železnom a neoblomnom Zákone spätného účinku, činnom v tomto stvorení žať vždy iba to, čo sme zasievali. A to vo vzťahu k našej konkrétnej téme znamená, že za vlastné, vnútorné zotročenie ducha musíme nevyhnutne zožať zotročenie vonkajšie.

Ak preto chceme prežiť slobodný a ľudsky dôstojný život v slobodnej spoločnosti, musí tomu nevyhnutne predchádzať sejba slobody vlastného ducha a naplňovania všetkých jeho ušľachtilých potrieb.

No a o všetkých týchto nesmierne vážnych skutočnostiach je v súčasnosti potrebné otvorene hovoriť preto, aby ľudia dobrovoľne nastúpili cestu k pravej slobode. Lebo ak tak dnes neučinia dobrovoľne, bude musieť nakoniec prebúdzať ich ducha utrpenie, o akom sa im doteraz ani nesnívalo.

Ak teda nechceme prežiť to, pred čím sme boli varovaní v Zjavení Jánovom, v takzvanej Apokalypse, ktorá podrobne opisuje čo všetko sa prihodí duchovne zotročenému ľudstvu, vykročme dobrovoľne na cestu k duchovnej slobode. Otvorme sa svojmu duchu, ktorý sa nám ticho prihovára prostredníctvom nášho svedomia a začnime vedome napĺňať jeho potreby, ktoré nás po našej smrti privedú do výšin Ducha a počas nášho života na tejto zemi k šťastiu, mieru, spokojnosti a slobode.

A mimochodom, viete čo v skutočnosti znamená slovo Apokalypsa? Znamená to premena. Znamená premenu duchovne zotročeného ľudstva v ľudstvo duchovne slobodné. Žiaľ ale, za cenu utrpenia. Utrpenia, ktoré by nebolo vôbec potrebné, keby ľudstvo nastúpilo cestu k slobode vlastného ducha dobrovoľne.