Písanie o živote …

Ako sa z hľadiska mravnosti veľmi výstižne hovorí, leto je žatvou diabla. Je žatvou diabla prostredníctvom ľahkého letného odevu, ktorý dráždivo odhaľuje telo. A vo vnútri pozorovateľa potom vyvoláva tomu zodpovedajúce nečisté myšlienky a pocity.

Žiaľ, taká je realita, avšak milióny ľudí to považujú za klad a nie za zápor. Milióny ľudí v tom vidia radosť z krásy telesnosti a vnímajú to ako korenie života.

Ako svetlý protipól bude preto určite dobré povedať si niečo o pravom pôvabe ženy. A aby sme lepšie pochopili, čo vlastne znamená pojem „pôvab“, porovnáme si ho s pojmom „krása“.

Základný rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že pôvab môže byť len jeden, zatiaľ čo krása býva dvojaká. Ak vyslovíme slovo „pôvab“ v súvislosti so ženou a uvedomíme si, čo to v našom vnútri vyvoláva, zistíme, že je to čosi ušľachtilé. Že je to čosi vznešené, vysoko stojace a nedotknuteľné. Pojem „pôvab“ v sebe totiž skutočne nesie silný duchovný náboj, a preto môže byť pôvab ženy len jeden. Pravý! Nesúci pečať duševnej ušľachtilosti!

A úlohou každej ženy v našom univerze je, aby bola pôvabná! Aby sa duševná ušľachtilosť, ktorou je naplnená, prirodzeným spôsobom prejavovala v jej pôvabe. Toho nevyhnutným predpokladom však je, že žena sa bude snažiť o dosiahnutie vlastnej duševnej ušľachtilosti, čo nie je možné inak, ako prostredníctvom jej vnútornej orientácie na vysoké, vznešené, ušľachtilé a nadčasové hodnoty. Na hodnoty ducha! Na hodnoty, ktoré majú súvis s večnosťou a so Stvoriteľom.

Jedine vnútornou orientáciou ženy na tieto hodnoty môže dospieť k veľkosti svojej duševnej ušľachtilosti. Vo všeobecnosti totiž platí, že nás ľudí tým najzásadnejším spôsobom vnútorne formuje to, o čo sa usilujeme. Ak sa preto usilujeme o vysoké, ušľachtilé a nadčasové hodnoty, a na ne sa orientujeme, stávame sa vnútorne ušľachtilými a spejeme k večnosti.

Ak sa ale usilujeme len o hodnoty oveľa nižšie, dočasné, prízemné, materiálne a málo ušľachtilé, vnútorne sa stávame nízko stojacimi a naše bytie nespeje k večnosti, ale len k dočasnosti.

Znamená to teda, že pôvab ženy vyrastá z jej vnútornej ušľachtilosti. Ak žena dosiahne aspoň určitého stupňa duševnej ušľachtilosti, nevyhnutne sa to prejaví v podobe jej pôvabu. A pretože pôvab býva spojený s vnútornou orientáciou na nadčasové hodnoty, je sám nadčasový. To znamená, že pri ňom nie je vôbec rozhodujúci vek. Pôvab je spojený s každým vekom. Rovnako pôvabná môže byť mladá žena, zrelá žena, ale aj stará žena.

Takýmto spôsobom má byť pôvabná každá žena. Jej vnútorná duševná ušľachtilosť, zhmotnená do podoby pôvabu, má pôsobiť na všetkých okolo nej a nabádať ich a viesť ich k duševnej ušľachtilosti. Toho je schopná ženská bytosť akéhokoľvek veku a akéhokoľvek typu krásy, ak v sebe nesie ušľachtilosť duše. Žena je teda vo svojej podstate svetlá bytosť, ktorá ak stojí správne, je schopná iba svojim zjavom a svojou prítomnosťou povznášať všetko k Svetlu.

Rukolapným dôkazom tejto skutočnosti je, že kdekoľvek sa objaví pravá žena, všade tam sa muži snažia byť o trochu lepší. Snažia sa byť galantnejší, ohľaduplnejší a snažia sa slušnejšie vyjadrovať.

Žena káže iným o ušľachtilosti bez toho, že by musela kázať! Je pôvab to robí za ňu!

Žena nabáda k Svetlu a k snahe byť lepší bez toho, že by musela niečo povedať! Činí tak bez slov, iba svojim zjavom! Iba svojim pôvabom!

Ďalším dôkazom obrovskej moci ženy je aj to, že temný luciferský princíp udrel v prvom rade na ňu, pretože vedel, že práve ona je uholným kameňom, na ktorom všetko stojí alebo padá. A preto ju vystavil pokušeniu márnivosti a ješitnosti, čím sa už dostávame k druhému pojmu, ktorý si bližšie objasníme. K pojmu „krása“. Kým pôvab je len jeden, krása, ako už bolo naznačené v úvode, môže byť dvojakého druhu. Môže byť krása ušľachtilá a povznášajúca, alebo krása nízka a strhávajúca nadol.

Krása ušľachtilá a povznášajúca je spojená vždy s pôvabom. Z neho prirodzene vyrastá, a preto o nej platí bezo zvyšku všetko to, čo sme si už povedali o pôvabe. Tento druh krásy poznáme podľa toho, že robí ľudí lepšími a má schopnosť povznášať nahor.

Druhý typ krásy je krása bez vnútornej ušľachtilosti. Je to krása, poznamenaná ješitnosťou a márnivosťou. Je to krása, ktorej chýba duševná ušľachtilosť, smerujúca k pravým, vysokým a nepominuteľným hodnotám. Je to krása, ktorej majiteľky sú zamerané k hodnotám druhoradým, nízkym a pominuteľným. Je to krása tela a zmyslov. Je to krása, ktorá nepovznáša, ale dráždi a v mužoch vyvoláva nepekné a nečisté myšlienky. Je to krása premysleného módneho odhaľovania telesných vnád. Je to krása, ktorá chce byť „sexi“, ktorá chce upútať pozornosť mužov a márnivo sa vyhrievať na výslní ich pozornosti, pričom jej vôbec nevadí, že ide o pozornosť nízku, zmyselnú, hrubú a nemravnú.

Táto krása stojí v službách diabla! Stojí v službách luciferského princípu pokušenia ku zlému. A muži radi podliehajú tomuto pokušeniu, opájajú sa touto krásou a svoju dušu zapredávajú nečistému a zlému.

Táto krása je cestou do pekiel a do zatratenia. Je cestou do pekiel pre tú ženu, ktorá ju prijala za svoj ideál a pre toho muža, ktorý ju prijíma a k nej vzhliada. Nesmierne bohatou je preto diablova žatva v letných dňoch, kedy všade vládne jeho princípom márnivosti poznačená, jedovatá a nízka krása, strhávajúca k bránam pekelným jej ženské nositeľky a jej mužských ctiteľov.

Ženám, ktorých tieto slová vnútorne zasahujú a nenechávajú ich ľahostajnými, nech je ešte úplne na záver pripomenuté toto: Márnivosť a ješitnosť sú cestou k nehanebnosti! To však nie je poslaním ženy! To je úkladom temna!

Poslaním ženy je byť pôvabnou! Pôvabnou takým spôsobom, že každý jej pohyb, každý jej posunok a každé jej slovo bude odrazom jej vnútornej duševnej ušľachtilosti. Jedine v tomto spočíva pravá ženská moc a pravá ženská veľkosť. Jedine takýmto spôsobom má v našom univerze pôsobiť vznešená bytosť, zvaná ženou!

Cui bono? Komu to prospeje? Túto otázku by si teda vo vzťahu k svojmu vzhľadu mala položiť každá žena. Prospeje to mne samej, mojej ješitnosti a márnivosti? A tým pádom temnote, ktorá sa skrýva za každým osobným egoizmom? Alebo to prospeje niečomu vyššiemu? Niečomu ušľachtilejšiemu a svetlejšiemu, čo človeka presahuje?