Písanie o živote …

Existujú určité priority a týchto priorít by si mal byť vedomý každý človek. Absolútne najdôležitejšou je uvedomenie si existencie Stvoriteľa a zároveň skutočnosti, že je to práve Jeho Vôľa, ktorá je rozhodujúca pre všetko jestvujúce vo stvorení.

Z jeho Vôle totiž všetko vzniklo a jeho Vôľou je všetko udržiavané. Je preto jednou z najlegitímnejších požiadaviek Tvorcu a Majiteľa stvorenia vyžadovať od každého tvora, ktorý smie žiť v jeho stvorení, poznanie a naplňovanie jeho Vôle.

Ďalej si je treba uvedomiť, že celé tie tisícročia života na zemi boli darovaným časom určeným na to, aby sme toto najdôležitejšie poznanie pochopili a zrealizovali vo svojom živote.

Ďalej si je treba zvlášť uvedomiť, že čas milostiplného čakania na to, kým to človek pochopí a zrealizuje nie je nekonečný. Musí si uvedomiť, že i všetky ľudské predstavy presahujúca trpezlivosť Božia má svoje hranice. Musí si jednoducho uvedomiť, že raz čas nášho učenia skončí a ďalší priestor, ďalšiu možnosť života vo stvorení dostanú už len tí, ktorí ho správne využili. To jest tí, ktorí pochopili jednu z najzásadnejších právd aká vôbec jestvuje, a síce súcnosť bezvýhradnej zvrchovanosti Vôle Najvyššieho v diele stvorenia a z nej prameniacu životnú nevyhnutnosť podriadiť sa tejto Vôli.

No a ďalej si je treba uvedomiť, že Stvoriteľ, Pán a Vládca univerza disponuje mocou i prostriedkami k tomu, aby ak k podriadeniu nedôjde dobrovoľne, privodil ho silou svojej moci i proti vôli ľudí.

No a nakoniec by si mal každý človek uvedomiť, že sa nezadržateľne približuje deň, v ktorom má v celom stvorení zvíťaziť Vôla Najvyššieho. A to i na našej Zemi.

O všetkých vyššie spomínaných skutočnostiach nám hovorí nasledovné podobenstvo:

„Istý človek zasadil vo svojej záhrade strom. Keď vyrástol, každý rok k nemu chodil a čakal, kedy prinesie ovocie. Keď však ovocia stále nebolo, povedal nakoniec svojmu záhradníkovi: „Vytni ho, veď načože bude darmo ďalej využívať zem?“ Záhradník však riekol: „Pane, počkaj ešte rok. Okopem ho, pohnojím ho a ak ani potom neprinesie ovocie, dáš ho vyťať.“

Aká je skutočná totožnosť hlavných aktérov podobenstva a čo nám ním má byť vlastne konkrétne povedané?

Človekom ktorý zasadil strom je Stvoriteľ, stromom je človek a záhradou je stvorenie. Bol to Stvoriteľ, ktorý človeku daroval možnosť vedomého bytia vo svojom stvorení, za čo s plnou právoplatnosťou Majiteľa od neho očakáva primerané ovocie. Ovocím má byť zodpovedajúca miera dobrotivosti jeho srdca, zodpovedajúca miera čistoty a ušľachtilosti jeho vnútra, čiže čistoty myšlienkového života a zodpovedajúca miera ochoty poznávať Vôľu Najvyššieho a žiť s ňou v súlade.

Podobenstvo nám však žiaľ tiež hovorí, že ovocný strom, čiže človek dlhodobo neprinášal nijaké ovocie a preto sa ho ten, kto ho zasadil rozhodol vyťať.

Ide o nesmierne vážnu vec! Znamená totiž, že Stvoriteľ už raz zlomil palicu nad nehodným pozemským ľudstvom a ako neužitočný strom sa ho rozhodol odstrániť zo svojho stvorenia.

Kto však je oným záhradníkom, ktorý prosil Majiteľa záhrady o ročný odklad? Záhradníkom, ktorý sa rozhodol poskytnúť neplodnému stromu zvýšenú starostlivosť?

Oným záhradníkom je Božia Láska, ktorá dala ľuďom poslednú šancu. Božia Láska, ktorá je protipólom Božej Spravodlivosti. A Pán z tejto Lásky prišiel na zem, aby ju skypril svojim Slovom. Aby zemi daroval svoje Slovo. V ňom bolo ľudstvu ukázané, ako má správne myslieť, hovoriť a jednať tak, aby bolo schopné v čo najkratšej dobe priniesť Majiteľovi záhrady oprávnene požadované ovocie.

Znamená to teda, že čas, v ktorom v súčasnosti žijeme je časom nadstaveným. Znamená to, že ľudstvo žije v nadstavenom čase, v ktorom má, ba musí priniesť požadované ovocie. Ľudia ho už jednoducho musia preniesť ak nechcú, aby boli napokon vyťatí ako neužitočné stromy, ktoré iba daromne využívajú zem.

Takáto je holá pravda o človeku žijúcom vo stvorení. Takáto je nepohodlná, nechcená a nepríjemná pravda týchto dní. Pravda, ktorá žiaľ nezaznieva z kazateľníc, ani z úst duchovných učiteľov a majstrov, pretože to nie je nič, čo by sa ich stúpencom dobre počúvalo.

Žiadne ľudské uhýbanie a zahmlievanie však nemôže nič zmeniť na tvrdej pravde o ostrí sekery, svištiacej vzduchom smerom ku kmeňov všetkých stromov, ktoré nechcú prinášať Stvoriteľom právom požadované ovocie.

Láskou Božou nadstavený čas sa pomaly blíži ku koncu a oceľová sekera v rukách Spravodlivosti Najvyššieho onedlho vytne všetky neužitočné stromy z nádhernej záhrady stvorenia, ktorej súčasťou je i naša zem. Kto bude medzi nimi, môže si za to sám pre svoju vlastnú ľahostajnosť, pretože neustále ľahkomyseľne ignoroval všetky podobné upozornenia a nevyužil zostávajúceho času k zmene seba samého k lepšiemu.