Písanie o živote …

Pre človeka dneška je realitou len to, čo vidí. Len to, čo dokáže ohmatať. Len to stojí za pozornosť a námahu, lebo len to mu môže priniesť nejaký materiálny, alebo z matériou súvisiaci prospech.

Všetko ostatné, čo do vyššie spomínanej kategórie nepatrí, čo teda nie je možné vidieť, ohmatať a čo z hmotného hľadiska možno považovať za neexistujúce, to všetko je pre súčasných ľudí bezpredmetné a nehodné pozornosti.

A predsa! Predsa každodenne disponujeme nesmiernou neviditeľnou energiou, prostredníctvom ktorej si vo svojom hmotárskom ignorantstve voči všetkému neviditeľnému sami pre seba formujeme skazu, záhubu a zničenie.

Pozrime sa na naše slová a činy. Slová počuť a činy vidieť. V živote človeka jestvujú mnohé situácie, v ktorých je nútený ovládať sa v tom, čo povie a čo urobí. Ak by totiž nedával pozor napríklad na svoje slová, mohol by byť trestne stíhaný za krivé obvinenie a osočovanie. A podobné, ba ešte vypuklejšie je to i s našimi činmi. Nemôžme si jednoducho robiť čokoľvek a správať sa akokoľvek, pretože by sme sa mohli ocitnúť vo väzení, alebo by sme mohli stratiť dobrú povesť. Človek sa jednoducho musí ovládať a dbať na to, čo urobí a čo povie.

Každý z nás však zároveň manipuluje i s mohutnými, skrytými energiami, ktoré dáva do pohybu svojim myslením. Ale pretože pre hmotárskeho a materialistického človeka dnešnej doby všetko to, čo sa nedá ohmatať a nie je viditeľné neexistuje, dovoľujú si ľudia v oblasti vlastného vnútorného života čokoľvek. Dovoľujú si myslieť doslova na čokoľvek! I na to najbizarnejšie, najfantastickejšie, či najzvrhlejšie domnievajúc sa, že je to čisto ich osobnou vecou, ak to nikto nevidí.

Človek dneška je síce schopný pripustiť, že jeho nikým neviditeľné myslenie a inteligencia jestvujú a na vzdelanie, ktoré je čisto vnútornou, rozumovou kvalitou sú ochotní vynaložiť i nemalé finančné prostriedky. Ale akékoľvek iné, vlastné myšlienky a uvažovanie považujú za čosi bezvýznamného a podružného, čo je čisto ich osobnou záležitosťou a čo v podstate nemá nijakú cenu a teda ani nijaký dosah na ich život.

Čo by sa teda hanbili urobiť, či dokonca i len vysloviť, tým sa pokojne zapodievajú vo svojom myslení, pretože to nikto nevidí a pretože sú presvedčení, že si to môžu dovoliť. A aj si to dovoľujú!

Vnútorný myšlienkový život ľudí je z tohto dôvodu plný neuveriteľnej nízkosti, malosti, špiny, povrchnosti, zvrhlosti, agresivity, závisti, chamtivosti, sebectva a ešte mnohého iného. Vnútorný myšlienkový život ľudstva sa podobá stoke, plnej bahna a všetkého možného odpadu.

Aké ale musí mať následky takáto ľahkovážnosť a absolútne ignorovanie ovládania sa v myslení? Čo to musí ľuďom priniesť?

Len čo sformujeme nejakú myšlienku, živá sila, prúdiaca stvorením a prenikajúca všetkým, a teda i človekom samotným vleje do nami vytvorenej myšlienky život a vytvorí z nej celkom konkrétnu formu. Konkrétnu formu, presne a bez príkras zodpovedajúcu obsahu danej myšlienky. No a táto myšlienková forma je potom, po svojom vzniku priťahovaná podľa zákona rovnorodosti do centrály myšlienkových foriem rovnakého druhu. A toto zhromaždisko rovnorodých myšlienkových foriem mohutnie čoraz viac a spätne pôsobí nielen na pôvodcu, ktorý doň svojou myšlienkovou formou prispel, ale i na celé ľudstvo.

A keďže myšlienkový život ľudí je žiaľ v súčasnosti taký, aký je, vznikli a neustále mohutnejú energetické myšlienkové centrály predovšetkým negatívneho druhu, ktoré spätne pôsobia na jednotlivcov, ktorí ich vytvorili a neustále živia, ako i na celé pozemské ľudstvo.

No a ľudia, nič netušiaci o týchto skutočnostiach, ľudia, domnievajúci sa, že na ich myšlienkový život clo neplatí, ľudia, presvedčení o tom, že vo svojom vlastnom vnútri a vo svojich myšlienkach si môžu robiť čo len chcú, títo nevedomí ľudia živia prostredníctvom jemných energií svojho myslenia obrovské a ich pričinením stále sa zväčšujúce myšlienkové centrály závisti, chamtivosti, egoizmu, nenávisti, agresivity, nízkosti, zvrhlosti a tak ďalej a tak ďalej.

No a ako už bolo povedané, akumulované zlo z týchto myšlienkových centrál pôsobí spätne na svojich tvorcov, ale i na celé ľudstvo a podnecuje ho k zlému. Je to ako obludný a stále rastúci kolotoč nízkosti a zla, ktorý vo svojom ustavičnom pôsobení na ľudí strháva dokonca i tých, ktorí sú lepšími. Strháva ich ku zlu, ktoré by snáď oni sami nikdy nerobili a ktorým by sa oni sami od seba nikdy vnútorne nezaoberali.

A tak sa naša zem spolu s jej obyvateľmi pomaly prepadá do temnoty, pretože temné a neustále rastúce energetické centrály najrozličnejších ľudských nízkostí ju pomaly, ale isto strhávajú do záhuby. Do záhuby, spočívajúcej v absolútnom potlačení všetkého vyššieho, vznešenejšieho, čestnejšieho a ušľachtilejšieho, čo sa v človeku nachádza. Do katastrofálneho úpadku ducha a ľudskosti. Do úpadku ducha, ktorý musí napokon vyústiť do úpadku reálneho a hmotného.

Toto je cesta skazy, ktorou dnes kráča ľudstvo. Cesta skazy, skrývajúca sa v podceňovaní a ignorovaní subtílnych energií vlastného myslenia, čo sa navonok prejavuje úpadkom všetkých vyšších hodnôt vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi a v spoločnosti.

Ak sa to nezmení, čaká nás koniec! Koniec duchovný a hmotný! Za situácie, aká vládne na zemi dnes je to už len otázkou času.

Zmeniť je to však možné iba prostredníctvom poznania týchto skutočností. Iba pochopením obrovskej zodpovednosti za vlastný, osobný, vnútorný život, ktorého kvalita prináša rozkvet a nekvalita úpadok a zrútenie ľudskej civilizácie.

Zmena k lepšiemu a zároveň cesta ľudskejšiemu a omnoho hodnotnejšiemu životu na zemi je teda spojená s prebratím osobnej zodpovednosti každého človeka za svoje myslenie. Ľudia si musia uvedomiť, že vo svojom vnútri už nesmú živiť nízkosť a zaoberať sa zlom, ale naopak, že toto musia vytesniť a vo svojom vnútri rozvíjať iba dobro a dopriať pozornosti iba ušľachtilému. Týmto spôsobom sa potom začnú vytvárať a silnieť energetické zhromaždiská myšlienok omnoho ušľachtilejšieho druhu. Zároveň začnú chradnúť a zmenšovať sa zhromaždiská doterajšej nízkosti a nečistoty. Ušľachtilejšie myšlienkové centrály budú pozitívnym spôsobom ovplyvňovať myslenie a jednanie jednotlivcov a tým sa začne zlepšovať všetko okolo nás. Vzťahy v spoločnosti i medzi ľuďmi. A zem sa už nebude prepadávať do temnoty, ale naopak, stúpať k Svetlu.

Človeče, dbaj preto na čistotu a ušľachtilosť svojho vnútorného života! Staneš sa tým strojcom vzostupu našej civilizácie, ale i strojcom vzostupu seba samého!

Človeče, uvedom si, že vo tvojich rukách a vo tvojom vnútri sa skrýva kľúč k lepšej budúcnosti. K lepšej budúcnosti nášho sveta i teba samého! Vykroč preto s plnou vážnosťou týmto smerom a prestaň podceňovať význam toho, čím sa zaoberáš vo svojom vnútri. Lebo v podceňovaní týchto skutočností sa pre teba i pre tento svet skrýva jednoznačne iba skaza.