Snáď každý pozná skupinu Queen, Freddieho Mercuryho a ich veľké hity. Preto som neodolal a nahliadol som do knihy, opisujúcej zákulisie ich koncertných turné, absolvovaných na konci sedemdesiatych rokov. Autorom bol jeden z pracovníkov, nazývaných „bedňákmi“, ktorí zabezpečovali inštaláciu aparatúry a jej celkové ozvučenie.
Náročky som v úvode spomenul, že som do knihy iba nahliadol, pretože z mravných dôvodov som nedošiel až na jej koniec. Aby ste pochopili prečo, uvediem konkrétny príklad.
„Bedňáci“, zabezpečujúci aparatúru skupine Queen, bývali pri koncertných turné v hoteloch v blízkosti miesta vystúpenia. Okrem driny s nosením a inštaláciou aparatúry však mali aj chvíle voľna, kedy sa nudili. Vtedy zväčša holdovali alkoholu a drogám, a popri tom vymýšľali rôzne zábavky na rozptýlenie.
Jednou z nich bola trebárs demolácia zariadenia hotela. V knihe sa napríklad nachádza dobrá rada, že televízor je najlepšie vyhadzovať z okna, keď je zapojený do zásuvky, pretože pri dopade silnejšie buchne a lietajú iskry.
Na druhý deň, keď po takomto žúre prechádzal riaditeľ hotelu spolu s manažérom skupiny izbami a počítali škody, manažér, ešte so zbytkovým alkoholom v krvi hovorí riaditeľovi: „Ešte tam pripočítajte tie dve lampy“.
A riaditeľ na to: „Ale veď nie sú rozbité“.
Manažér skupiny pristúpil k nim, roztĺkol ich a hovorí: „Už sú.“
No a v podobnom štýle sú v knihe opisované aj rôzne sexuálne radovánky, takže je pochopiteľné, že človek s určitými mravnými zásadami musí knihy zanechať, i keď samotná hudba skupiny Queen má svoje kvality.
V období, keď vo mne ešte rezonovali tieto informácie, mi napadlo pozrieť si nejaké živé vystúpenie skupiny, pretože jeho zákulisie bolo v knihe zaujímavo popisované.
Išiel som teda na youtube a zadal som do vyhľadávača „Qeen live“ a to, čo som tam našiel, so mnou dosť zamávalo, pretože okrem zostrihov z rôznych koncertov sa tam nachádzalo aj video z posledného natáčania Freddieho Mercuryho. Dojem z neho bol hrozný. Bolo to niečo maximálne smutné, pretože z vitálneho a charizmatického Freddieho zostala len troska. Bol to tak žalostný obraz ľudskej pominuteľnosti i pominuteľnosti všetkej svetskej slávy, že sa to ani nedá opísať slovami.
A potom som našiel na youtube ešte aj iné, domáce neprofesionálne video, z Freddieho osobného archívu. Bolo natáčané na Vianoce, a na jeho začiatku bolo vidieť Freddieho, ako obyčajné, malé a ešte nevinné dieťa.
Tak som mal v skratke ako na dlani celý jeho osud od malého dieťaťa, cez jeho vitalitu a charizmu na koncertoch, až po chorobu, ktorá bola neblahým dôsledkom jeho neviazaného života.
Aké si je ale z toho potrebné zobrať poučenie?
Každý z nás, či už slávny, menej slávny, alebo celkom obyčajný človek, dostáva na začiatku svojho života do daru prirodzenú detskú nevinnosť a čistotu. Ide o dary nesmierneho významu, ktoré vôbec nedoceňujeme, a o ktoré postupne prichádzame, hoci našim záujmom by malo byť, aby sme si ich čo najdlhšie udržali. Najideálnejšie po celý život. Presne tak, ako nám to kedysi odporúčal Kristus slovami: „Buďte ako deti!“ Čiže, zostaňte tak čistí, tak nevinní, tak prirodzení a tak nekomplikovaní, ako sú deti.
Dar čistoty, dar nevinnosti, dar úprimnosti, dar prirodzenosti a dar jednoduchosti. V našich detských očiach na našich vlastných fotografiách ich jasne uvidíme. Ide o vlastnosti a cnosti, ktoré môžeme nazvať Bohu milými. Kedysi dávno ich mal každý z nás, a tak tomu bolo aj u Freddieho Mercuryho.
Zrazu je však detstvo preč a prichádza dospelosť. A spolu s ňou život so všetkými jeho možnosťami, radosťami, vášňami, pôžitkami a užívaním si. No a vo víre života, do ktorého sa ľudia ponárajú, potichu miznú a vytrácajú sa všetky ich poklady z detstva. Prichádzame o svoju čistou, nevinnosť, úprimnosť, prirodzenosť a jednoduchosť.
Tak sa v aktívnom živote vzďaľujeme Vôli Pána, ktorému sme vo svojom detstve boli milými. A vzďaľujeme sa mu svojou svojvôľou, s ktorou sa žiadostivo zmocňujeme všetkého, čo nám život ponúka, pričom na nejaké cnosti a mravnosť už vôbec nehľadíme. Takto neviazane žil Freddie Mercury, a vzhľadom k vlastným možnostiam tak žije obrovské množstvo ľudí. A keby títo ľudia mali tie možnosti a tie príležitosti, ako rôzne celebrity, užívali by si rovnako intenzívne a neviazane, ako oni.
Ale nakoniec prichádza záverečné zúčtovanie! Ak nám totiž predtým život ukazoval prevažne svoju láskavú tvár a ponúkal nám najrozličnejšie príležitosti, v jeho závere tvár lásky vystrieda tvár spravodlivosti, a my dostávame účet za to, ako sme žili. Účet za to, či sme svoj život žili cnostne, mravne a čisto, alebo sme naopak žili tak, že sme sa podobnými bezvýznamnými vecami nikdy príliš nezaťažovali.
A miera nášho vzdialenia od Vôle Pána a od toho, čím sme mali byť jemu milými, sa potom presne odzrkadlí v dopade jeho spravodlivosti na nás, aby sme v jej účinkoch za všetko zaplatili až do posledného haliera.
Niekto začína tvrdo platiť už pred smrťou, zatiaľ čo iný hneď bezprostredne po nej. Účet však nepochybne každému z nás príde tak, ako prišiel Freddiemu. Tak, ako prichádza tisícom ľudí na sklonku ich života, ktorí vo svojom aktívnom období arogantne ignorovali Vôľu Najvyššieho a jemu milé vlastnosti a cnosti.
Obraz z posledných dní takýchto ľudí je potom rovnako žalostný, strašný a smutný, ako na poslednom videu Freddieho Mercuryho.
A tak tu teda máme obraz troch období zo života slávneho speváka, ale v podstate aj obraz troch období života tisícov jednoduchých ľudí. Prvé z nich je obdobie detské, ako prísľub niečoho ľudsky krásneho, veľkého, čistého, dobrého a ušľachtilého.
Druhé obdobie je obdobím aktívneho života, v ktorom ľudia pošliapu po tomto veľkom prísľube a po všetkých svojich predpokladoch k ľudsky skutočne plnohodnotnému životu. K skutočne plnohodnotnému životu, spojenému s rozvojom cností, s ktorým nemá nič spoločné zvyčajná slepá honba za peniazmi, za slávou, za mocou, za kariérou, za prestížou, za majetkami a za najrozličnejším materiálnym užívaním si, ako je to dnes bežné, pretože je to na míle vzdialené od čistoty, dobra a ušľachtilosti.
A nakoniec prichádza tretie obdobie, kedy je nám spravodlivosťou Pána vystavený účet za to, ako sme žili. Účet, so zreteľom nie na to, čo sme pozemsky dosiahli a akými bohatými a slávnymi sme sa stali, ale jedine na to, nakoľko sme boli čistými, ušľachtilými a dobrými. Lebo jedine o toto v skutočnosti v živote ide! O nič iného!
Ak totiž tohto nemáme, pretože nám to bolo ľahostajné, spravodlivosť Pána nás zrazí na kolená, aby sme na svojej vlastnej koži a na svojom vlastnom utrpení spoznali nesprávnosť a klamlivosť hodnôt, za ktorými sme sa po celý život naháňali. Nastane čas platiť! Či už na sklonku života, alebo bezprostredne po jeho ukončení!
Len sa dobre pozrite na posledné video Freddieho Mercuryho a berte ho ako výstrahu! Ako výstrahu i ako účet za život, vzdialený od pôvodnej čistoty nášho detstva, i od života, ktorý je Bohu milý.
Kiež by takéto niečo v tisícorakých obmenách nemuseli ľudia nikdy prežívať! Ale to záleží len od ich vlastného prístupu k životu a k jeho skutočným hodnotám.
Celá debata | RSS tejto debaty