Písanie o živote …

Je niečo naozaj veľkorysého na tom, že nám Tvorca univerza daroval dar slobodnej vôle. A zostáva už len čisto na človeku, ako tento dar využije. Či ho využije na to, aby smeroval k Stvoriteľovi, ku konaniu jeho Vôle a k rešpektovaniu jeho zákonov. Či ju využije k vlastnému životu v súlade s princípmi dobra, lásky a spravodlivosti.

Všetko toto spočíva bezvýhradne iba na našej slobodnej vôli. Všetko, teda aj naša ľahostajnosť voči Jeho veľkorysosti i voči Jeho zákonom. I naša nevďačnosť voči mnohým milostiam, ktorých sa nám každodenne dostáva.

Ale pozor, má to predsa len jeden háčik! S veľkorysosťou daru slobodnej vôle je spojená zodpovednosť! Osobná zodpovednosť za to, čo konáme! Za všetky naše činy, slová, ale aj myšlienky a city budeme totiž braní na zodpovednosť.

Kým? No predsa Zákonom spätného účinku! Ten bol Stvoriteľom vložený do chodu univerza preto, aby sa práve prostredníctvom neho naplňovala Jeho dokonalá Spravodlivosť. Fungovanie tohto Zákona možno vyjadriť slovami: Čo kto zaseje, to aj zožne!

Kto teda zo svojej slobodnej vôle koná zlo, kto sa zameriava na nesprávne, kto je ľahostajný k vyšším pravdám, tomu sa presne to isté vráti nazad. Vráti sa mu ním samým zasiate zlo, nepochopenie a vnútorné nenaplnenie. Kvôli nášmu konaniu zla sa nám bude teda neustále navracať iba zlo, až nakoniec zlo takýmto spôsobom zničí samo seba, ako i všetkých, s ním akýmkoľvek spôsobom spojených.

Kto sa však snaží o dobro, spravodlivosť a čestnosť, kto sa snaží poznávať Zákony Najvyššieho a podľa nich aj žiť, ku tomu sa bude vracať dobro a spravodlivosť, a ten bude spieť k šťastiu. Týmto spôsobom budú napokon všetci, dobro konajúci ľudia povznesení do netušených výšok.

Zodpovednosť za to, čo konáme z našej slobodnej vôle nás teda prostredníctvom Zákona spätného účinku v konečnom dôsledku buď zničí, alebo povznesie. Slobodná vôľa nebude človeku Stvoriteľom nikdy odňatá, i keby jej nezodpovedné zneužitie malo pre neho znamenať záhubu.

V tomto stvorení totiž platí, že Láska Najvyššieho je neoddeliteľne spojená s jeho Spravodlivosťou. A nerozlučná väzba Lásky a Spravodlivosti sa svojim spôsobom premieta i do vzťahu medzi našou slobodnou vôľou a zodpovednosťou.

Na jednej strane máme teda slobodnú vôľu, avšak na druhej strane nesieme zodpovednosť za všetko, čo zo svojej slobodnej vôle konáme. Sme plne zodpovední i za ten najnepatrnejší cit, myšlienku, slovo, alebo čin.

Skutočná pravda o Stvoriteľovi je pravdou o neoddeliteľnosti pôsobenia jeho Lásky a Spravodlivosti! Jeho Láska sa premieta do daru slobodnej vôle a Jeho Spravodlivosť do zodpovednosti za naše rozhodovanie v slobodnej vôli. Stvoriteľ nie je teda vôbec nejaký všetko odpúšťajúci dobrák. V jeho stvorení si nie je možné robiť čokoľvek. Lebo hoci i človek má slobodnú vôľu, nikdy nemôže uniknúť zodpovednosti s ňou spojenou.

Avšak táto zodpovednosť sa môže, ale aj nemusí prejaviť okamžite, v tomto našom konkrétnom, súčasnom pozemskom živote. Veď nakoniec určite všetci poznáme ľudí, ktorí konajú zlo a darí sa im veľmi dobre.

To ale v nijakom prípade neznamená, že boli natrvalo zbavení zodpovednosti za svoje činy a že jej snáď môžu nejakým spôsobom uniknúť.

Božie mlyny melú totiž pomaly, ale isto! Plný diel zodpovednosti každého človeka za jeho vlastné činy ho zastihne buď ešte v tomto, súčasnom živote, buď po jeho pozemskej smrti, pretože smrťou život nekončí, alebo v jeho ďalšom pozemskom bytí, pretože vo stvorení jestvuje zákonitosť opätovného hmotného zrodenia. A často k podobnému zrodeniu dochádza iba preto, aby sme boli podrobení zodpovednosti za naše predchádzajúce, zlé činy.

Nie je teda žiadna náhoda, keď sa niekto narodí postihnutý, chorý, v hmotnom nedostatku a podobne. Nie je taktiež náhoda, keď sa niekto narodí ako hladujúce dieťa v Afrike, čo však neznamená, že týmto ľuďom netreba pomáhať a čo najviac sa im vynasnažiť zmierniť ich ťažký osud.

Ku komplexnej pomoci pre takto postihnutého človeka však prináleží i poznanie o fungovaní dokonalej Božej Spravodlivosti. V jej účinkoch musí každý z nás pokorne prijať to, čo mu sám život v spravodlivej odplate prináša. Musí to prijať ako žatvu svojej vlastnej sejby a musí sa so všetkou silou upnúť už k len dobru, aby vo svojej vzdialenej, ale i blízkej budúcnosti mohol už len dobro žať.