Písanie o živote …

Hovoriť v dnešnej dobe ekonomického rastu o úpadku sa zdá byť smiešne. Zdá sa to byť neaktuálne. Práve naopak! Ľudia majú okamžite poruke mnoho príkladov toho, ako úspešne kráčame vpred. Aký rozvoj sme zaznamenali vo vede a technike, ba dokonca aj v oblasti etiky a morálky, ak to porovnáme so stredovekom. A samozrejme, aj v mnohých iných oblastiach života. Tak aký úpadok?

A predsa je tu čosi zásadného, v čom spočíva nešťastie. Vysvetlenie nájdeme v Kristových slovách, ktorých nesmierne ďalekosiahly význam si dal námahu domyslieť iba málokto. Tieto slová znejú: „Kto hľadá svoj život, stratí ho! Kto však stratí svoj život pre mňa, nájde ho!“

Keďže ale ľudia sú žiaľ väčšinou povrchní a zároveň i duchovne leniví, vysvetlili si spomínané slová sebe vlastným, pohodlným spôsobom tak, aby sa ich to osobne príliš netýkalo. Čiže tak, že boli určené hlavne prvým kresťanom, ktorí mali byť pripravení obetovať vlastný život za Krista a jeho učenie.

Avšak takéto vysvetlenie je veľkým a povrchným omylom, pretože spomínané Ježišove slová sú omnoho ďalekosiahlejšie a majú dokonca i v našej najaktuálnejšej súčasnosti priamy dosah na každého z nás. A nie len na nás, ale aj na najširšie, veľké svetové dianie.

„Kto hľadá svoj život stratí ho! Kto však stratí svoj život pre mňa, nájde ho!“

Tieto slová hovoria o nevyhnutných podmienkach pokroku a vzostupu každého jednotlivca, ako i všetkých národov sveta a ľudstva ako celku. Tieto slová v ich prostej jednoduchosti hovoria o tom, že každý a všetko, čo neusiluje k Stvoriteľovi musí nakoniec nevyhnutne utrpieť stratu. A to v konečnom dôsledku stratu seba samého a svojho vlastného bytia. Hovoria zároveň, že jedine ten, kto usiluje k Najvyššiemu môže nájsť sám seba, pravú hodnotu vlastného života a tým skutočné a trvalé šťastie.

Áno, ničotné a skrývajúce v sebe znamenie úpadku a skazy je všetko to, čo neusiluje k Stvoriteľovi. Všetko to, čo nehľadá Pána.

Aké len márne a zbytočné sú námahy a snaženia ľudí, ak nevedú k Stvoriteľovi a ak nie sú konané jemu ku cti. Lebo všetko, čo robíme má v konečnom dôsledku viesť k Najvyššiemu a má byť konané na jeho počesť. Všetky naše činy, vykonávané v tomto zmysle sa stávajú živou modlitbou. Modlitbou činu, určenou ku cti Najvyššiemu. Jedine takýmto spôsobom môžeme dať a sme schopní dať skutočnú hodnotu všetkému, čo vychádza z ľudských rúk. Jedine v tomto spočíva skutočná veľkosť všetkých ľudských diel. Jedine v tomto spočíva ich večnosť a trvanlivosť. Ich dobro a všeobecný prospech.

Ak ale tohto niet, ak nášmu úsiliu chýba zásadný ťah smerom nahor k Stvoriteľovi, ak všetko čo robíme nerobíme jemu ku cti, skrýva sa v našom jednaní nezdar, nešťastie, bieda, kolísanie, strata a nakoniec zrútenie. Lebo to, čo nesmeruje k Svetlu je už dopredu stratené. Lebo každé ľudské úsilie odtrhnuté od Stvoriteľa je poznamenané neúspechom a nešťastím. Lebo sebazbožňovanie človeka a vyzdvihovanie vlastných ľudských potrieb na to najvyššie, čo vôbec jestvuje a o čo jediné sa má človek i celá civilizácia snažiť je tragickým omylom. Lebo každý, kto hľadá iba naplnenie svojho vlastného života a uspokojenie svojich vlastných potrieb nakoniec všetko stratí. A stratí to preto, lebo sa to neopieralo o jedinú, trvalú a večnú hodnotu. O Pána!

Bez Pána musíme raz teda zákonite stratiť všetko, o čo sme sa tak veľmi snažili, pretože tomu chýbala tá najzásadnejšia a najrozhodujúcejšia opora. Stratíme to preto, lebo sme sebecky hľadali iba to, čo bolo dobré len z čisto ľudského hľadiska pre nás samotných. Nič iného nás nezaujímalo a o nič iného sme sa nestarali. Nectili sme si Stvoriteľa, ako darcu života, ktorý nám dal možnosť existencie. Len sme brali a mysleli vždy iba na samých seba a svoj vlastný prospech. Stvoriteľ nám bol ukradnutý a všetko tu na zemi i v celom vesmíre malo slúžiť iba našim vlastným potrebám.

My a zase iba my! My a naše nikdy nekončiace túžby, nároky a potreby. Nikdy sme si nenašli čas, aby sme aspoň tu a tam vzhliadli nahor s vďaku k Tomu, ktorý nám to všetko umožnil. Na to sme nikdy nepomysleli. A práve pre túto našu rúhavú nevďačnosť budeme musieť všetko stratiť. Stratíme to a spolu s tým i celý svoj život. Celé svoje bytie. Lebo každé bytie bez Stvoriteľa je ničím a kto sa rozhodol holdovať takémuto ničotnému bytiu sám sa nakoniec prepadne do ničoty.

Kto teda hľadá iba svoj vlastný život, iba svoj vlastný život bez potreby Boha a úcty k nemu, stratí ho! Iba ten, kto vzhliada k Stvoriteľovi, iba ten, kto sa snaží robiť všetko, čo činí ku cti Jemu, kto zabudne sám na seba, svoju vlastnú vôľu a zameria sa na Stvoriteľa a jeho Vôľu, iba ten svoj život nestratí, ale naopak, nájde ho. Iba diela takéhoto človeka nadobúdajú skutočnú hodnotu a stávajú sa prospešnými všetkým, pretože prospech mnohého toho, čo je dnes konané s pohľadom odvráteným od Stvoriteľa je mnohokrát diskutabilný. Ba neraz prináša v konečnom dôsledku viac škody, ako úžitku.

„Kto hľadá svoj život stratí ho! Kto však stratí svoj život pre mňa, nájde ho!“

Uvedomme si hlbokú ďalekosiahlosť týchto slov, v ktorých sa pre každého z nás skrýva buď strata bytia, alebo naopak, nájdenie jeho pravej hodnoty a zmyslu, čo v konečnom dôsledku spôsobí, že naše bytie bude môcť pretrvať.

Ľudia, všetko vaše úsilie bez pohľadu obráteného nahor k Stvoriteľovi je ničím! Je ničotné a prázdne, aj keď sa akokoľvek namáhate. Ak vaše diela nie sú predchnuté úctou k Stvoriteľovi sú ničím, i keď snáď vy osobne im pripisujete veľmi vysokú cenu. A preto bez úcty k Stvoriteľovi ako ničotné musia skôr, alebo neskôr prepadnúť do ničoty a spolu s nimi i tí, ktorí im obetovali všetky svoje životné sily a všetko svoje životné úsilie.

Ľudia, pretože ste hľadali svoj život a jeho zmyslel v niečom inom ako v Pánovi, stratíte ho. Stratíte ho a prídete oň, lebo ste sa po 2000 rokov nesnažili pochopiť Kristove slová, ktorými sa vás pred tým snažil varovať a v ktorých vám ukazoval, že len ten, kto sa vzdal vlastného seba zbožšťovania a na najvyššie miesto vo svojom vnútri postavil Hospodina, iba ten môže všetko získať a iba tomu môže byť všetko darované. Ostatní musia naopak všetko stratiť.