Písanie o živote …

Pravdepodobne každý spoznal vo svojom živote učiteľa, považujúceho svoj predmet za stredobod vesmíru. A to bez ohľadu na to, či mal reálny význam pre žiakov, ktorí si už zvolili také profesijné smerovanie, kde ho vôbec nebudú potrebovať. A podobnú mieru fanatizmu a podobných fanatikov môžeme nájsť v každom povolaní. Títo ľudia sú presvedčení, že to, čo robia práve oni je najdôležitejšie na svete. A preto do svojej práce vkladajú všetko. Dokonca i vo voľnom čase o nej rozprávajú.

Avšak aj napriek značnému množstvu takéhoto typu ľudí v každom povolaní a v každom druhu činnosti, náš svet i Európska únia nie sú nikdy ďaleko od novej recesie a novej finančnej krízy. Napriek všetkým týmto ľuďom, ktorí sú neraz rôznymi vedúcimi pracovníkmi a podnikateľmi, uplatňujúcimi svoje prísne nároky na podriadených, nám neustále niečo hrozí.

Ani politici nie sú schopní nájsť nejaké východisko a nejakú bezpečnú cestu dlhodobejšieho a trvalejšieho rozvoja. Z času na čas sa aj začne zdať, že sa veci upravili a že už snáď bude všetko v poriadku, avšak žiaľ, nikdy to dlho nevydrží. Znenazdajky sa vždy vyskytne niečo, čo dočasnými úspechmi náhle zakolíše a my opäť padáme do problémov. Opäť je na dosah ruky kolaps a zrútenie.

Prečo? Prečo je tomu tak a ako je to vôbec možné? Ako je možné, že tento svet, plný ľudí, doslova ako sa vraví, zažratých do svojej profesie, ľudí vzdelaných a inteligentných, ľudí tvrdo a až takmer do úmoru pracujúcich, ako je možné, že tento svet sa aj napriek tomuto všetkému permanentne ocitá na pokraji veľkých problémov?

Ako je možné, že to nedokáže vyriešiť ani kapitál, ani voľný trh, ani nijaká politická sila? Ako je možné, že nepomáha ani vzdelanie, ani húževnatosť, ani pracovitosť? Ani veda, ani technika? Prečo sa nikdy nedá dôjsť k trvalému zlepšeniu, ktoré by bolo dlhodobé a my by sme si konečne všetci vydýchli? Kde sa skrýva zásadná chyba? Čo dôležitého prehliadame a zanedbávame?

Áno, to je tá najzásadnejšia otázka! Niečo veľmi dôležitého nám musí unikať. Ale čo je to?

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Až tak jednoduchá, že je pre svoju jednoduchosť neakceptovateľná a neprijateľná prekomplikovanými ľuďmi dneška.

Tou zásadnou vecou, nami tak veľmi zanedbávanou sú totiž hodnoty. Hodnoty, na ktorých stojí ľudskosť a celé človečenstvo. Sú to základné ľudské a morálne hodnoty. Na nich bola vybudovaná civilizácia a oni tvoria jej piliere. Ak sú zanedbávané a ak sa od nich upúšťa, potom celkom zákonite nemôže dochádzať k ničomu inému, ako ku kolísaniu a kolabovaniu spoločnosti, ktorá paradoxne sama intenzívne pracuje na postupnej deštrukcii pilierov, na ktorých stojí. Nie je to nič iného, ako ono povestné, krátkozraké pílenie si konára pod samým sebou.

Každá spoločnosť a každý systém je totiž odsúdený k postupnej deštrukcii a konečnému zrúteniu vtedy, keď dospeje k devalvácii skutočných hodnôt. Keď dopustí, že podvod a klamstvo sa vyplatia viac, ako česť a spravodlivosť. Keď dopustí, že jednoduchosť a skromnosť je nahradená chamtivosťou a snahou mať stále viac. Keď dopustí, že ľudskosť je nahradená bezohľadnosťou. Keď dopustí, že dobro je nahradené zlom, ktoré sa na dobro iba hrá. Keď dopustí, že duchovné snaženie a duchovný rozmer bytia sú nahradené snahami iba čisto o hmotné a materiálne. Keď zmysel ľudského bytia, spočívajúci v dosiahnutí veľkosti pravého človečenstva nahradí túžbou iba po bezbrehom užívaní si. Keď ľudskú čistotu, ušľachtilosť a vznešenosť nahradí tolerovaním nízkosti, zvrhlosti a vyzdvihovaním pudov. Keď požiadavku vážneho, hlbokého samostatného uvažovania nahradí preferovaním plytkého a povrchného spôsobu myslenia. Keď vzdelanie a získavanie rozumovej zdatnosti povýši nad výchovu k pevnému ukotveniu v mravnosti a morálke. Keď viac finančne ohodnocuje tých, ktorí nevytvárajú nijaké hodnoty, alebo iba hodnoty neraz diskutabilného charakteru, ako tých, ktorí hodnoty skutočne vytvárajú. Keď stavia do popredia prázdnych a veľkohubých tárajov nad skutočne vnútorne hodnotných ľudí. Keď človek, ktorý má veľa peňazí, bez ohľadu na to, ako k ním prišiel, stojí na priečkach spoločenského rebríčka vyššie ako ten, ktorý má síce peňazí menej, ale živí sa čestne a poctivo.

Naša spoločnosť a celá naša civilizácia vykazuje extrémne vzďaľovanie sa od skutočných hodnôt, spomínaných vyššie a výrazný príklon k pseudohodnotám, ktoré sú ich opakom. A táto postupná devalvácia a deštrukcia skutočných ľudských hodnôt má v skutočnosti za následok a priamo vyvoláva permanentné krízy, smerujúce k veľkému celosvetovému kolapsu. Ľudstvo sa denne spreneveruje pravým hodnotám a tým si píli konár samo pod sebou. Lebo bez pravých ľudských hodnôt pomaly hasne ľudskosť a my sa meníme na svorku lačných vlkov, trhajúcich sa navzájom. A dospeje to až tak ďaleko, že bez opory v hodnotách elementárnej ľudskosti sa nakoniec vzájomne roztrháme na kusy.

A tak ľudí nakoniec zničí ich vlastná nečestnosť, nespravodlivosť, chamtivosť, bezohľadnosť, závisť, povrchnosť, neušľachtilosť, bezbrehé užívanie si a tupý, obmedzený materializmus.

Ľudstvo, ktoré sa spreneverí hodnotám ľudskosti je totiž odsúdené na postupný zánik. Lebo už to ani nie sú ľudia, ale bezohľadná svorka vlkov, v ktorej sa každý snaží utrhnúť sám pre seba a na úkor druhého, čo sa len dá.

Toto je žiaľ neradostná vízia a poľutovaniahodný smer, ktorým dnes kráčame. Kto nie je celkom slepý, hluchý a hlúpy, musí predsa vidieť a vnímať sprievodné znaky tohto procesu všade, kde sa len pozrie.

Kráčame cestou do záhuby, pretože sa vzďaľujeme od skutočných a pravých hodnôt! Od hodnôt, ako je spravodlivosť, čestnosť, ohľaduplnosť, ľudskosť, súcit, skromnosť, jednoduchosť, nenáročnosť, ušľachtilosť, dobro, samostatnosť v myslení a duchovnosť.

Na týchto hodnotách stojí naše človečenstvo! Na týchto hodnotách stojí naša ľudskosť! Jedine tieto hodnoty z nás robia, urobia a môžu urobiť ľudí!

Bez týchto hodnôt však nie sme ničím! Sme iba živočíchmi, navonok sa podobajúcimi na ľudí, ktorí, požierajúc sa navzájom, kráčajú k vlastnej skaze. A tejto skaze nemôžu zabrániť ani peniaze, ani prosperujúca ekonomika, ani vojenská sila, ani vzdelanie, ani veda, ani technika, ani ožobračovanie iných v náš vlastný prospech, ani naša podvodná takzvaná šikovnosť, ani nič iného.

Tejto skaze, ktorá je nám varovne signalizovaná permanentnými kolapsmi, krízami, recesiami a neustále sa množiacimi problémami, tejto skaze je možné zabrániť iba opätovným príklonom k pravým a skutočným hodnotám. Jedine takýmto spôsobom získa naša spoločnosť i celá naša civilizácia pevnú oporu, na ktorej je možné dlhodobo úspešne budovať bez obáv zo zrútenia.

A každý jednotlivec, ktorý si je schopný tieto veci uvedomiť nech okamžite začne sám od seba. Lebo oná veľká pozitívna spoločenská premena môže začať len od jednotlivcov. Len zdola! Nečakajme nijakého zázračného vodcu, ani nijakú zázračnú, novú politickú stranu.

Celý tento text je totiž určený iba jednotlivcom, lebo len oni môžu vlastnou hodnotovou premenou pohnúť spoločnosťou. Tí tam hore až príliš úspešne profitujú zo súčasného úpadku na to, aby mali potrebu skutočne niečo meniť.

Ľudia, zmeňte sa! Zmeniť sa musíte jedine vy! Vy samotní! Ak sa nezmeníte práve vy, nikto iný to za vás neurobí. Nebuďte naivní! Zmenu spoločnosti k lepšiemu je totiž možné privodiť a vynútiť iba zmenou seba samého. Politici a strany, ba ani revolúcie nemôžu zmeniť nič a ani nič nezmenia.

Kto to pochopí a začne vo svojom živote usilovať o pravé hodnoty, ten sa stáva strojcom a budovateľom novej, lepšej a krajšej budúcnosti.

Kto to však nepochopí a dá sa iba slepo unášať pseudohodnotami dneška, ten je naopak strojcom úpadku, smerujúceho ku skaze. A táto skaza sa nakoniec nevyhnutne stane jeho osobným osudom, pretože on sám osobne si pre seba túto alternatívu dobrovoľne vybral.