Písanie o živote …

Uvažovať o absolútnej nezvratnosti Apokalypsy je nesprávne. A to z toho dôvodu, že takýmto spôsobom prispievame svojou mentálnou energiou k tomu, aby ku katastrofickému vyhroteniu Apokalypsy skutočne došlo. Ale to vôbec nie je nutné!

Takéto myšlienky sú totiž absolútnym nepochopením toho, čo v skutočnosti znamená slovo proroctvo. Lebo proroctvo nie je žiadnym predurčením, ale každé z proroctiev môže byť zásadným spôsobom ovplyvnené slobodnou vôľou človeka. Slobodnou vôľou, ktorá je jedným z darov Najvyššieho ľudskému duchu.

Katastrofické proroctvá nám totiž neboli nikdy dávané preto, že sa tak neodvratne a zaručene stane, ale preto, aby sme sa zo všetkých síl vynasnažili práve o to, aby sa tak nestalo. Aby sme jednoducho boli varovaní.

Veď predsa ani búrku nám v predpovedi počasia nepredpovedajú preto, aby sme zmokli, ale aby sme sa jej vyvarovali. Aby sme si vzali buď dáždnik, ak ideme von, alebo aby sme von v tomto čase vôbec nechodili.

No a vo vzťahu k predpovedi apokalyptického diania to znamená, že máme zmeniť svoje myslenie a jednanie a tým odvrátiť to, čo by inak muselo nevyhnutne prísť, ak by sme spôsob svojho myslenia a jednania nechali ísť doterajším nesprávnym smerom. A síce po ceste chamtivosti, bezohľadnosti, neľudskosti, materializmu, ateizmu a straty duchovnosti.

Je teda iba v rukách ľudí, ako to s našou civilizáciou dopadne. Nič totiž nie je dopredu dané.

Realita je však taká, že v súčasnosti sa nachádzame vo veľkom nebezpečenstve a z neho vyplývajúcej nevyhnutnosti zmeny doterajšieho nesprávneho, povrchného a zlého spôsobu uvažovania a jednania. Zmeniť ich k lepšiemu by viedlo jednak k zmene a k zlepšeniu vonkajších pomerov a jednak k odvráteniu neradostnej budúcnosti, ku ktorej kráčame. Jedine takýmto spôsobom môžeme totiž zabrániť tomu najhoršiemu, čiže katastrofám popisovaným v Apokalypse, ku ktorým svojim doterajším spôsobom myslenia a svojim jednaním smerujeme. Kto však hovorí o Apokalypse ako o nevyhnutnosti, ten sa stáva spolu formovateľom zničenia, pretože skutočnú podstatu veci vôbec správnym spôsobom nechápe.

Na vyššie spomínané skutočnosti zvyknú mnohí veriaci reagovať asi takto: „Ten, kto je v Kristu sa predsa nemá čoho báť.“

Majú samozrejme pravdu. Ale sú ľudia vo všeobecnosti, a to či už veriaci v cirkvách, alebo mimo cirkví naozaj tak pevne ukotvení v Kristu, aby sa nemuseli ničoho báť?

Žiaľ, situácia nie je v tomto smere vôbec priaznivá, pretože mnohí veriaci, alebo lepšie povedané väčšina z nich nemá v skutočnosti takú pevnú oporu, akú sa oni sami domnievajú mať.

Prečo? Pretože Stvoriteľ daroval Mojžišovi Zákon, podľa ktorého mali ľudia žiť, ak chceli byť šťastnými. Avšak počas stáročí doň pridávali svoje vlastné názory, svoje vlastné poznanie a „múdrosti“, takže nakoniec zakalili jeho skutočnú podstatu a zostalo iba to ľudské.

Keď potom prišiel Mesiáš a opätovne priniesol takmer zabudnutú, čistú Pravdu, vtedajší kňazi, ktorí boli už iba služobníkmi ľudských názorov sa postavili proti nemu, ako proti rúhačovi v domnení, že hája čisté učenie. „Pravda“ ľudí im totiž bola bližšia a milšia, ako Pravda, prinesená priamo zo Svetla.

Ježiš všetko toto videl a uvedomil si, že presne to isté raz ľudia urobia i s jeho vlastným učením. A tak sa nakoniec i stalo. K znehodnoteniu jeho náuky naozaj došlo. Veď si len napríklad skúsme uvedomiť, že Ježiš, Syn Najvyššieho nám zanechal svoje učenie v štyroch evanjeliách, čo je približne 300 strán textu vo formáte A5. Odporúčal nám byť jednoduchými, ako deti a takým bolo aj jeho učenie, pochopiteľné i prostým rybárom.

A čo vidíme dnes? Len sa pozrime na tie hory kníh v cirkevných knižniciach, alebo trebárs na samotné teologické štúdium. Všetky tieto informácie vo svojom obrovskom množstve, vzdialenom od pôvodnej, prostej jednoduchosti nie sú v skutočnosti ničím iným, ako ľudskou „múdrosťou“ a ľudskými názormi, v ktorých záplave pohasol čistý jas Kristovej náuky. A preto žiaľ presne rovnako, ako pred 2000 rokmi vo vzťahu k vtedajšej židovskej cirkvi, tak i dnes, po 2000 rokoch vo vzťahu k súčasným kresťanským cirkvám platia jasnozrivé slová, prednesené Ježišom: „Vaše náuky sú iba náuky ľudské!“

Aby ale ľudia získali pevnú oporu v Bohu, ktorú v súčasnosti nemajú, aby mali pevnú oporu v jeho Vôli a v jeho Zákonoch, aby poznali správny smer vlastného myslenia a jednania, ktorý môže odvrátiť apokalyptické dianie, zasľúbil Ježiš príchod Ducha Pravdy, ktorý má uviesť ľudstvo do plnej Pravdy. Zasľúbil príchod Ducha Pravdy, ktorý má očistiť ľudskými názormi a predstavami pokrivenú, pôvodnú Kristovu náuku a ukázať svetu správny smer. Správny smer, ktorého sledovaním by sa ľudstvo vyhlo Apokalypse. Toto všetko nájdeme vyjadrené v Ježišových slovách, zaznamenaných v Jánovom evanjeliu: Ešte mnoho by som vám mal povedať, ale teraz by ste to nepochopili. Keď však príde on, Duch Pravdy, uvedie vás do plnej Pravdy. A keď príde, ukáže svetu čo je hriech, čo spravodlivosť a čo súd. Nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť to, čo počuje a zvestuje vám aj veci budúce. On ma oslávi lebo príjme z môjho a to vám zvestuje.

Avšak žiaľ, história sa znovu opakuje, pretože cirkvi, ponorené a kŕčovito sa držiace ľudských názorov a predstav zapracovaných do cirkevných náuk opäť nespoznávajú Pravdu, prinesenú Duchom Pravdy presne tak, ako židia pred 2000 rokmi nespoznali v Ježišovi očakávaného Mesiáša.

Ako už ale bolo povedané, Apokalypse sa môžeme vyhnúť iba vtedy, ak zmeníme svoj nesprávny spôsob myslenia a jednania. Ak svoje myslenie a jednanie nasmerujeme na cesty, ukazované Duchom Pravdy. Jedine tým získame pevnú oporu v Bohu, pevnú oporu v Kristu, ako i pevnú oporu v jeho čistom, neskalenom učení a nebudeme sa musieť báť ničoho zlého.

Ba dokonca, ak by sme boli v tomto novo ukázanom smere pevnými a dôslednými, to zlé by vôbec prísť nemuselo a my by sme sa mohli Apokalypse úplne vyhnúť, či prípadne aspoň do značnej miery eliminovať jej dôsledky.