Písanie o živote …

Mnohí ľudia sa modlia a pritom nevedia, že práva modlitba je niečo úplne iné, než to, čo tak dlho praktizovali. Nevedia, že to, čo je dnes vnímané ako modlitba, sú len nevyhnutné stupne, ktoré nás majú priviesť k skutočnej a pravej modlitbe. Tá však žiaľ dnes všade chýba! Len pár jednotlivcov ju bolo schopných nájsť a dopracovať sa k nej.

Pravá modlitba totiž nie je čosi, čo je oddelené od života. Čosi, na čo si nájdeme čas, aby sme to praktizovali v nejakom chráme, alebo doma. Tým samozrejme nemá byť povedané, že takýto druh modlenia nemá svoj význam a nie je potrebný, ale treba zdôrazniť, že to ešte nie je skutočná modlitba.

Skutočná modlitba je totiž modlitba, uskutočnená životom samotným! Pravá modlitba je život sám, ako súvislá reťaz jednotlivých činov nášho každodenného života. Je to radostné, tvorivé a čisté jednanie s pohľadom upretým nahor, s vedomým úcty k Najvyššiemu. Lebo len jemu ku cti majú slúžiť všetky jednotlivé činy, ktoré konáme v našej každodennosti.

A uctievať ho môžeme jedine tak, že všetko naše jednanie, všetky naše činy, ale i všetky naše myšlienky, ktoré sú v podstate taktiež činmi v jemnejšej rovine bytia, že všetko toto sa bude vždy pohybovať iba v rámci Vôle Najvyššieho. Jedine tým to bude bohumilé. Jedine vtedy to budú činy, slúžiace Najvyššiemu ku cti. Jedine vtedy sa to stane radostnou a pravou modlitbou činu.

Všetko, čo takýmto spôsobom človek vykoná, všetko, čo takýmto spôsobom vysloví a na čo takýmto spôsobom myslí sa stáva pravou modlitbou činu, zachvievajúceho sa v rámci hraníc, určených Vôľou Najvyššieho.

Avšak základným predpokladom toho, aby sa mohol človek modliť takýmto pravým spôsobom je poznanie Vôle Najvyššieho. Poznanie hraníc, ktoré nám vo stvorení vymedzuje. A tieto hranice správneho ľudského jednania nám boli jasne vytýčené Desatorom prikázaní, ako aj učením Ježiša Krista.

Žiaľ, je neblahou vlastnosťou ľudí prispôsobovať si všetko ku svojmu vlastnému obrazu. Presnejšie povedané, ku svojej vlastnej pohodlnosti. A preto bolo počas stáročí rušivo zasahované aj do pôvodného učenia Ježiša Krista v rámci jeho výkladu. To malo za následok jeho zastretie a zahmlenie až do takej miery, že stratilo schopnosť viesť ľudí nahor tým, že im čistým spôsobom tlmočí Vôľu Najvyššieho. Vôľu Najvyššieho, v ktorej hraniciach sa majú pohybovať všetky city, slová a myšlienky ľudí, čím sa stanú pravou, sviežou a živo sformovanou modlitbou. Modlitbou činu vo forme celého nášho jednania, nerozlučne spojenou so životom samotným.

K tomu je ale nevyhnutné poznanie Vôle Pána, a teda hraníc, ktoré nám ľuďom jasne vymedzuje, aby sme sa práve ich rešpektovaním stali skutočne ľuďmi.

A pretože táto Vôla bola vinou ľudí v rámci učenia Ježiša Krista a výkladu jeho slov zakalená, musel byť zásadný ukazovateľ správnej cesty bytia nanovo vytýčený. Museli byť opäť jasne a zrozumiteľne vytýčené hranice Vôle Najvyššieho, aby sa jednanie ľudí, pohybujúce sa v ich rámci, mohlo stať pravou modlitbou.

A preto každý, kto naozaj chce, má možnosť nájsť čisté poznanie Vôle Pána v diele „Vo Svetle Pravdy“. V diele, ktoré ju ľuďom sprostredkováva v nepokrivenej podobe. V skutočnosti však nejde o nič iného, ako iba o to, čo už raz povedal Ježiš. Je to len zbavené všetkých ľudských nánosov a skreslení.

Je vecou každého jednotlivého človeka, aby tieto skutočnosti sám preskúmal. Informovanie sa u druhých a zavrhnutie tohto zdroja bez vlastného skúmania je tou najtragickejšou chybou, akou môže človek urobiť. A to preto, lebo sa pri svojom hodnotení a odmietnutí spoliehal na iných. Každý musí skúmať sám, pretože každý ponesie zodpovednosť sám za seba. Zodpovednosť za vlastné bytie a za cestu, ktorou ním pôjde.

A buď pôjde cestou poznania Vôle Pána, do ktorej rámca vtesná všetko svoje konanie a myslenie, aby z nich takýmto spôsobom urobil pravú modlitbu radostného činu, alebo sa zo zotrvačnosti, z tradície, či jednoducho z lenivosti myslieť rozhodne ísť cestou ľuďmi pokrivenej Vôle Pána, ktorá ho nepovedie k výšinám, ale do slepej uličky.

O materialistoch a ateistoch tu hovorené byť nemá, pretože tí sa už rozhodli ísť svojou cestou so všetkými dôsledkami, ktoré im to prinesie.

Celá vec je však nesmierne vážna preto, lebo nastáva čas, kedy každý z nás musí učiniť zásadné životné rozhodnutie, kam bude smerovať loď svojho bytia. Musí sa rozhodnúť, či ju bude smerovať nahor, k trvalému šťastiu, radosti a mieru, alebo naopak, k trvalému a už neodvolateľnému smerovaniu nadol, do noci hrôzy. A to žiaľ, bez akejkoľvek možnosti opätovnej zmeny smeru.

A tak preto práve dnes stojí každý z ľudí pred rozhodujúcim míľnikom svojho bytia. Buď konečne dozrie k pravej modlitbe, uskutočnenej radostným a čistým jednaním vo svojom každodennom živote, pohybujúcim sa v rámci hraníc, vymedzených Vôľou Najvyššieho, alebo vo svojej neochote vážne skúmať tieto životne dôležité skutočnosti bude pokračovať cestou ľuďmi značne skreslenej a pokrivenej Vôle Najvyššieho, ktorá ho nepovedie k výšinám.

Prvá cesta je cestou dňa a druhá cesta je cestou noci. Prvá cesta je cestou Svetla a druhá cesta je cestou temnoty. Prvá cesta je cestou radosti a druhá cesta je cestou bolesti. Prvá cesta je cestou života a druhá cesta je cestou smrti. Prvá cesta je cestou večného bytia a druhá cesta je cestou večného zatratenia.

Čas dozrel a ty, človeče, si musíš vybrať! Zváž preto dobre, a hlavne samostatne, čo si vyberieš, pretože jedine ty sám budeš podrobený svojej voľbe a z nej vyplývajúcemu osudu, ktorý si tak pre seba pripravíš.

A pamätaj človeče, že aj tvoj nezáujem o všetky tieto veci je už tvojim výberom a tvojou voľbou, ktorej dôsledky ponesieš.

Avšak vy, ľudia otvorení duchom, poznajte pravú cestu nahor a odhodlane po nej vykročte. Kráčajte po nej prostredníctvom vášho každodenného jednania v súlade s Vôľou Najvyššieho, aby ste týmto spôsobom, to jest v pravej modlitbe radostného činu, mohli dôjsť napokon až tam, k zlatým bránam kráľovstva nebeského.