Písanie o živote …

Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj! Tieto slová už prežili mnohé systémy a aj napriek tomu sú stále aktuálne. Aj dnes, v našej takzvanej demokracii. Len si totiž skúste otvoriť ústa dakde v zamestnaní ohľadom plytvania a nehospodárneho správania vedenia firmy, o ktorom všetci vedia, ale verejne o ňom radšej mlčia.

Otvorená kritika môže znamenať naše vyhodenie z práce, pričom samozrejme jeho dôvod bude obratne formulovaný tak, aby z hľadiska pracovného práva bolo naoko všetko v poriadku. V skutočnosti však bude každý veľmi dobre vedieť, o čo ide.

Takto nejako to v živote okolo nás chodí. Na kom sú ľudia závislí a dáva im prácu, čiže chlieb, toho vôľu a požiadavky musia plniť. Keď ju plniť nechcú, môžu si hľadať nový spôsob obživy.

Ak ale je náš zamestnávateľ ľudský, čestný, spravodlivý a chápavý, vtedy zväčša plníme jeho príkazy radi a úplne samozrejme, pretože sú múdre a prinášajú prospech obom stranám.

S odvrátenou tvárou tohto úslovia sa však stretneme najmä vtedy, ak je zamestnávateľ neľudský, nespravodlivý, nečestný a bezohľadný. Ale ani vtedy si človek zväčša neporadí a musí sa prispôsobiť, ak nechce prísť o prácu.

Prečo o tom hovoríme? Pretože ľudstvo si doposiaľ neuvedomovalo a nechcelo nijakým spôsobom pripustiť, že vyššie spomínané úslovie, ktoré má v našej civilizácii svoje diskutabilné mravné a morálne limity, že toto úslovie platí absolútne bezvýhradným spôsobom vo vzťahu tvora k jeho Tvorcovi. Teda vo vzťahu človeka k Bohu!

Koho chlieb ješ, toho pieseň spievaj! Význam tohto úslovia môžeme nájsť už v podtexte prvého, a teda najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho prikázania, ktoré nám dal Stvoriteľ.

„Ja som Hospodin tvoj Boh, nebudeš mať nijakých iných bohov, ktorým by si sa klaňal.“ Tieto zásadné slová, ktoré si mnohí ľudia doteraz nedali námahu správne pochopiť znamenajú asi toto:

Hospodin je Stvoriteľom všetkého vo stvorení a teda i teba človeče! Stvorenie vzniklo z jeho Vôle a z jeho Vôle v ňom smieš jestvovať. Je to teda Vôľa Najvyššieho, ktorá je určujúcou a rozhodujúcou pre všetko, čo sa nachádza vo stvorení.

Človeče, chlieb z rúk Hospodina ješ, v jeho stvorení žiješ a preto si povinný rešpektovať jeho Vôľu. Si povinný poznávať ju a podriadiť sa jej! To jej oná pieseň, ktorú sa musíš naučiť spievať! Ňou máš vzdávať vďaku Bohu, tvojmu Stvoriteľovi. Vďaku za výsadu smieť jestvovať v jeho stvorení. Lebo on jediný má skutočnú moc, on jediný je určujúci a jedine jeho Vôľa je z dlhodobého hľadiska rozhodujúcou. A pretože Hospodin je Pánom dobrotivým, milostivým, láskavým a spravodlivým, človek by s plnením jeho Vôle nemal mať absolútne žiadne vnútorné problémy.

A Stvoriteľ, ako jediný oprávnený Majiteľ a Vlastník celého stvorenia už celé tisícročia trpezlivo čaká na to, aby ľudia konečne pochopili tieto zásadné skutočnosti. Avšak oni neustále odmietali a odmietajú spievať pieseň toho, koho chlieb jedia a z koho milosti žijú. Ich postoj je obzvlášť nepochopiteľným preto, lebo ako už bolo povedané, Hospodin je predsa Pánom dobrotivým, milostivým, láskavým a spravodlivým a jedine plnenie jeho Vôle môže vniesť do ľudských sŕdc dobrotu, spravodlivosť, lásku, ušľachtilosť i blažené šťastie.

Čas milostiplného čakania na zmenu postoja ľudí však nie je nekonečný! Raz nakoniec vyprší a Hospodin potom uprie právo na chlieb každému, kto sa za dlhé tisícročia jeho trpezlivého čakania nenaučil spievať jeho pieseň. Pieseň chvály plnenia Vôle Najvyššieho vo svojom každodennom živote!

Takýmto ľuďom bude potom upreté právo na ich bytie, pretože všetko, čo smie jestvovať v Božom stvorení je povinné rešpektovať jeho Vôľu. A všetky tie tisícročia života na zemi boli ľuďom darované iba k tomu, aby pochopili a vo svojich životoch zrealizovali túto najelementárnejšiu a najzákladnejšiu Pravdu všetkých Právd.

„Buď Vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi!“ Tieto Kristove slová nám predsa jasne napovedajú, že svätá Vôľa Najvyššieho má byť pre nás na zemi i mimo zeme vždy rozhodujúcou. Že jej máme podriadiť všetko svoje myslenie a cítenie, všetky svoje slová i činy. Každý, kto vyslovoval spomenuté Kristove slová nimi predsa sľuboval Najvyššiemu, že sa bude vždy práve takto snažiť jednať.

Ale prevažná väčšina ľudských sľubov zostala sľubmi prázdnymi. Nechceli a nenaučili sa spievať vznešenú pieseň chvály plnenia Božej Vôle, ktorá by musela pretvoriť život na zemi v rajskú záhradu.

Všetci títo preto nakoniec prídu o právo na vedomé bytie vo stvorení, ktoré bolo ľuďmi považované za samozrejmosť. Prídu oň preto, aby vo svojej nepolepšiteľnej svojvoľnosti neustále nezraňovali ostatných, nespôsobovali im utrpenie a ustavične nevnášali disharmóniu do chcenej harmónie univerza.

Je vskutku ťažko pochopiteľné, prečo ľudstvo nikdy nechcelo spievať túto vznešenú pieseň, ale vydalo sa na cesty zla, nespravodlivosti, nelásky a neušľachtilosti. Tým sa vzdialilo od šťastia a mieru, ktoré nie je schopné nájsť, pretože nechce a neusiluje o poznanie a plnenie Vôle Najvyššieho.

Svojvoľnosti ľudstva je však určený koniec! Smieť ďalej zotrvávať vo stvorení budú môcť iba tí, ktorí spievajú vznešenú pieseň plnenia Vôle Najvyššieho. Jedine oni budú mať aj naďalej právo jesť chlieb z Božích rúk.

Lebo ak doteraz mali v tomto smere ľudia ešte stále možnosť slobodnej voľby, od určitej hranice sa ono slobodné „máš“ a „môžeš“ zmení na nekompromisné „musíš“! Musíš, alebo stratíš právo na ďalšiu existenciu!