Písanie o živote …

Niet človeka, ktorý by nemal pozitívne očakávania od budúcnosti. Mnohí sa chcú o to aj aktívne pričiniť a preto sa pýtajú, čím celkom konkrétnym by mohli oni sami prispieť k tomu, aby budúcnosť skutočne stála za to. Odpoveď na ich otázku nie je zložitá. Avšak práve preto, že nie je zložitá, ale veľmi jednoduchá, nie je veľa ľudí schopných ju stráviť.

Skutočne Svetlá budúcnosť nás totiž môže očakávať len vtedy, ak pretransformujeme svoj vnútorný život, čiže svoje myslenie a cítenie do súladu s hodnotami Svetla. Práve toto je onen rozhodujúci, prvý konkrétny krok, ktorým môže začať každý z nás tu a teraz, v tejto chvíli formovať budúcnosť tak, aby naozaj stála za to.

Lebo všetky veci vôkol nás sa dejú len zvnútra smerom von. Charakter hodnôt, aké ľudia prechovávajú vo svojom vnútri sa totiž vždy nevyhnutne prejavuje v charaktere spoločenských pomerov, v akých musia žiť.

V súčasnosti síce žijeme v blahobyte a ekonomike sa darí, ale spoločnosť je prerastená lžou, podvodom, chamtivosťou, bezohľadnosťou, vulgárnosťou, skazenosťou a mnohými inými, podobnými negatívami. To však je len dokonalý odraz hodnôt, aké ľudia nosia, skrývajú a pestujú vo svojom vnútri. Je to závisť, nenávisť, neprajnosť, nemorálnosť, hmotárstvo, plytkosť, povrchnosť myslenia a podobne.

Ak teda zaznieva otázka, čo konkrétne robiť, aby bola budúcnosť lepšia, tak v prvom rade zmeniť a zušľachtiť vlastný vnútorný život, na základe čoho sa potom začnú zlepšovať aj vonkajšie pomery. Lebo ako už bolo povedané, skutočná zmena k lepšiemu sa deje vždy iba zvnútra smerom von. Ak sa teda zmení to vnútorné, zmení sa napokon podľa toho aj to vonkajšie.

Naš svet, ktorý nedokáže pochopiť túto jednoduchú zákonitosť zažil práve z tohto dôvodu veľké množstvo rôznych krvavých revolúcií a najrozličnejších násilných snáh o zmenu vonkajších pomerov iba čisto vonkajším spôsobom. A keď bolo nakoniec, neraz v potokoch krvi zvrhnuté to staré, to nové čo prišlo, začalo čoskoro vykazovať také isté, alebo veľmi podobné chyby a nedostatky.

Bolo tomu tak a vždy tomu tak bude preto, lebo sa ľudia vnútorne hodnotovo neobrodili, ale zostali stále rovnakí. Každá vonkajšia zmena pomerov bola potom len symbolická a to isté zlo sa v spoločnosti začalo prejavovať opäť, iba v nejakých iných formách.

Znamená to teda, že vnútorná hodnotová obroda jednotlivcov je nevyhnutným a rozhodujúcim prvým krokom, ktorým sa začínajú meniť spoločenské pomery skutočne k lepšiemu. Akékoľvek iné zákonné, legislatívne, politické, alebo revolučné zmeny musia byť vždy bez vnútorného obrodenia ľudí kontraproduktívne.

Aká nás teda čaká budúcnosť? Každá budúcnosť je vždy len žatvou prítomnosti. Čo teda budeme ako ľudia svojou vnútornou hodnotovou orientáciou zvnútra smerom navonok v súčasnosti siať, dôsledky toho budeme musieť v blízkej, alebo vzdialenejšej budúcnosti žať.

Vo svetle tejto železnej zákonitosti blednú a rozplývajú sa všetky nereálne predstavy krásnej budúcnosti, založenej na niečom inom, ako na vnútornej hodnotovej obrode. Vždy totiž pôjde jedine o tento dôsledný a zákonitý dej, ktorý nebude nikdy rešpektovať naše pocity a priania, ale vždy len to, čo vznešenosťou, alebo naopak nízkosťou hodnôt smerom zvnútra navonok v súčasnosti rozsievame. Jedine tomuto a ničomu inému bude teda zodpovedať budúcnosť ľudstva, a to bez ohľadu na akékoľvek krásne predstavy a sebaklamy, ktoré nám dnes tak mnohí radi, ale falošne predostierajú.