Písanie o živote …

Existujú ľudia, ktorí obviňujú židovstvo a kresťanstvo zo všetkého zla vo svete. Tvrdia, že židokresťanstvo má na svedomí likvidáciu mnohých kultúr a mnoho miliónov ľudských životov. Minulosť židkokresťanstva je plná krvi, násilia, vraždenia, boja o moc, o nadvládu a vplyv, pričom v súčasnosti židovsko sionistická, bankárska loby, reprezentovaná najbohatšími rodinami sveta, ako sú napríklad Rotschildovci, usiluje rôznymi finančno politickými manipuláciami o svetovládu a nastolenie absolútneho otroctva ľudstva vo forme takzvaného nového svetového poriadku.

A k tomuto cieľu tlačí národy sériou postupných krokov, trebárs prostredníctvom multikultúrneho miešania rás, prostredníctvom uplatňovania gender teroru, prostredníctvom presadzovania homosexuality ako spoločenskej normy, prostredníctvom programového odnárodňovania, a tak ďalej.

Na začiatku spomínaní odporcovia židokresťanstva vidia hlavnú príčinu tohto všetkého práve v židovstve a v kresťanstve, ako v jadre zvrátených, chtonicko materialistických náboženských systémoch, vyznačujúcich sa kultom krvi. V židovstve ide o krvavé obety na oltári a v kresťanstve o krvavú obeti Krista.

Odporcovia židokresťanstva tvrdia, že pokým ľudia neodmietnu tieto zvrátené náboženstvá ako celok a budú im svojou vlastnou vierou dávať určitú legitimitu, dovtedy sa bude ďalej šíriť vyššie spomínané mocenské zlo, až všetko skutočne vyústi do realizácie nového svetového poriadku a absolútneho zotročenia obyvateľstva zeme.

Je to ale naozaj pravda? Spočíva naozaj vyriešenie všetkých svetových problémov práve v odmietnutí židovstva a kresťanstva?

Žiaľ, ide o názor značne zjednodušený, pretože nepochopiteľná nevraživosť mnohých odporcov židovstva a kresťanstva im zatemňuje zrak natoľko, že v týchto náboženských systémoch nedokážu vidieť absolútne nič pozitívneho a paušálne a bezvýhradne ich odsudzujú ako jeden celok.

My sa však teraz skúsme pozrieť na židovstvo a kresťanstvo bez tejto nevraživosti, ktorá kalí zrak a okamžite uvidíme, že podobné odsudzovanie je úplným nezmyslom. Uvidíme totiž, že v židokresťanstve stáli vedľa seba oddávna a stoja až dodnes dva proti sebe idúce prúdy. Prúd pravého židovstva, stojaci proti židovstvu nepravému a prúd pravého kresťanstva, stojaci proti kresťanstvu nepravému.

Mnohé zlo, ktoré bolo v histórii i súčasnosti spôsobené najrozličnejším národom a jednotlivcom má na svedomí prúd falošného židovstva a prúd falošného kresťanstva.

Takáto je skutočná pravda v hrubých rysoch, ale aby sme ju snáď ešte lepšie pochopili, uveďme si tento príklad. Predstavme si nástroj, akým je nôž. Môžeme ním krájať chlieb, alebo ním môžeme niekoho bodnúť.

A presne takto je to aj so židovstvom a kresťanstvom. Každé z nich je možné chápať ako nástroj, ktorým je možné krájať duchovný chlieb, ako potravu pre vlastnú dušu a duše iných. Alebo naopak, môžeme tento nástroj použiť k zlému, na ovládanie iných, ako prostriedok moci, teroru a zotročenia. No a židovstvo a kresťanstvo bolo počas dlhej histórie používané aj jedným, aj druhým spôsobom! Prvý, pozitívny spôsob ich využitia prinášal svetu požehnanie, zatiaľ čo druhý, negatívny spôsob ich zneužitia prinášal svetu veľa nešťastia, bolesti a vraždenia.

Tragédiou však je, že onen prvý spôsob, ktorý v sebe skrýva potenciál vybudovať raj na zemi bol vždy menšinový. Druhý spôsob zneužívania vznešených princípov židovstva a kresťanstva, ako vonkajšieho štítu, za ktorým sa v skutočnosti skrývala len lož, podvod, úskok, vražda a snaha ovládnuť a zotročiť, bol žiaľ vždy počas celej histórie prúdom väčšinovým.

Ak sa totiž pozrieme do najhlbšej histórie židovského národa uvidíme, že v určitých časových intervaloch sa v ňom rodili proroci. A títo proroci vždy veľmi tvrdo pranierovali zlé celkové smerovanie židovského náboženstva a jeho duchovné elity.

Avšak proroci, ako reprezentanti svetlej línie židovstva, stáli vždy v menšine a boli napádaní, kameňovaní a vraždení. Dialo sa tak preto, lebo proroci nabádali vtedajšie duchovné osobnosti i celý národ k tomu, aby boli vysoké a vznešené pravdy židovstva skutočne používané správne, čiže k duchovnému vzostupu národa. To znamená k dobru národa židovského, ako i k dobru celého sveta.

Žiaľ, takéto niečo nebolo spoločensky žiaduce, pretože v hierarchii židovskej cirkvi sa nachádzali ľudia, ktorým išlo hlave o svetské výhody a pozemský prospech. Čiže o vplyv, moc a vlastný, pohodlný život bez práce. A vznešené pravdy židovského náboženstva, dané tomuto národu skutočne zo Svetla, boli nimi iba obratne zneužívané k dosiahnutiu čisto pozemských výhod, pôžitkov a cieľov. A preto boli proroci nepohodlní, preto boli kameňovaní a vraždení.

A preto bol i samotný Kristus, Syn Boží, ako predstaviteľ tejto svetlej línie židovstva zavraždený vtedajšou duchovnou elitou.

Avšak v novo vznikajúcom kresťanstve všetko ďalej pokračovalo presne tak, ako predtým v židovstve. Hlavná, mocenská línia kresťanstva, slúžiaca hmotným záujmom a pozemskej moci sa sa snažila vždy tvrdo vysporiadať s príslušníkmi svetlej línie kresťanstva, usilujúcej o skutočný duchovný vzostup. Na ich elimináciu a likvidáciu používala dva spôsoby. Prvým bolo morálne zneváženie prehlásením, že ich učenie je blud, ktorý sa nezhoduje s náukou oficiálnej línie cirkvi tak, ako sa to stalo Origenovi, alebo celej gnostickej vetve prvotného kresťanstva.

No a druhým spôsobom bola samozrejme fyzická likvidácia. Čiže upalovanie a vraždenie najrozličnejších kacírov, heretikov a odpadlíkov od oficiálnej línie cirkvi. Z nášho prostredia patrí k tým najznámejším Jan Hus.

Je vskutku paradoxné, že práve na samotnej kresťanskej cirkvi sa ukázali ako nanajvýš pravdivé známe slová Ježiša, hovoriace o dvoch cestách. Čiže v našom prípade o dvoch líniách kresťanstva, z ktorých tá široká a väčšinová vedie do zatratenia, zatiaľ čo k spáse jednotlivcov, národov a sveta vedie iba úzka cesta menšinovej línie pravého kresťanstva svetla. A tento hlboký rozkol medzi oficiálnou líniou kresťanstva, poznačeného materializmom a moci chtivosťou a medzi neoficiálnou líniou kresťanstva, snažiacou sa o skutočný život podľa Kristových zásad, tento zásadný rozkol pretrváva v kresťanstve až dodnes.

A ako sa to prejavuje v našej najaktuálnejšej súčasnosti?

Temná vetva židovstva i kresťanstva vzájomne spolupracujú v napomáhaní snahám o absolútne zotročenie ľudstva v podobe nového svetového poriadku. Židovstvo, reprezentované najbohatšími rodinami sveta má v rukách obrovskú finančnú, ekonomickú, mediálnu a politickú moc, prostredníctvom ktorej uskutočňuje sériu postupných krokov, smerujúcich k svetovláde.

Medzi ne patrí zámerne vytvorený problém migrácie. Medzi ne patrí vojenské a ekonomické rozvracanie a ovládanie štátov. Medzi ne patrí zámerný morálny rozvrat jednotlivcov a národov, ktoré vnútorne v sebe rozvrátené budú ľahšie ovládateľné. Medzi ne patrí snaha o odstránenie hotovosti a zavedenie bezhotovostného styku, poskytujúceho bankám možnosť kontroly každého jednotlivca, ako aj jeho finančnú likvidáciu prostredníctvom zablokovania účtu. Medzi ne patrí provokovanie nového vojnového konfliktu s Ruskom, ako aj mnoho ďalších, podobných vecí.

A je zarážajúce, že hoci židovstvo a kresťanstvo stále zostávajú nezmieriteľnými náboženstvami, trebárs v otázke migrácie nachádzajú spoločnú reč. Svetové mocenské sionistické elity a hlava kresťanstva – pápež, sú v tom zajedno. Aj keď teda vo veciach viery zostávajú nezmieriteľnými, to, čo ich spája sú spoločné, mocensko ekonomické záujmy.

Oproti tejto temnej, väčšinovej ceste židovstva a kresťanstva však stojí názorová menšina. Ja osobne trebárs poznám viacero kresťanov, ktorí nesúhlasia s mnohými výrokmi a činmi súčasného pápeža, pretože jasne vnímajú, že to nie je tá správna cesta.

Žiaľ, väčšina kresťanov sú kresťania formálni, ktorí o svojom kresťanstve nikdy hlbšie neuvažovali a preto sa vždy nechali slepo viesť väčšinovým prúdom cirkvi, ktorý ale žiaľ kolaboruje s temnotami.

Čo dodať na záver? Židokresťanstvo, presnejšie povedané jeho temný prúd má skutočne na svedomí veľké množstvo zla a na svojich rukách veľké množstvo krvi. Ale je absolútne nesprávne, ak niekto kvôli tomu, vo svojej neprekonateľnej antipatii, až nenávisti, ktorá mu kalí zrak odsudzuje židovstvo a kresťanstvo ako jeden celok. Ako niečo úplne a bezvýhradne zlé, pričom odmieta vidieť, že v týchto náboženstvách vždy v histórii, a to až do súčasnosti existovala svetlá vetva. Tá stála v tvrdej opozícii proti väčšinovému, temnému prúdu a jej príslušníci museli neraz zaplatiť za svoje presvedčenie i vlastnými životmi.

A preto je priam zločinom, ak niekto odsudzuje aj týchto ľudí a ich svetlé snaženie, a hádže ich do jedného vreca spolu s temným prúdom židokresťanstva, proti ktorému bojovali. A to všetko s povrchným odôvodnením, že v židovstve a kresťanstve nie je vôbec nič dobrého.

A okrem iného, temnota a jej prisluhovači si dali veľmi záležať na tom, aby práve takýmto spôsobom kresťanstvo sprofanovali, pošpinili a skompromitovali. Aby jednoducho povrchní a do hĺbky nie príliš idúci ľudia odsúdili kresťanstvo ako jeden celok. A tým pádom aby nakoniec sami seba duchovne odrezali od najhodnotnejšieho svetlého impulzu, akého sa našej civilizácii vôbec dostalo.

A presne o toto temnu šlo, pričom k naplneniu tohto cieľa zneužíva ľudskej povrchnosti, ľudského sklonu vidieť veci buď celé čierne, alebo celé biele a všeobecnej nechuti hlbšie myslieť a skúmať. Odmietnutím kresťanstva sa však každý takýto človek sám pripravuje o cestu, ktorá by ho mohla povzniesť až k Svetlu.

Celkom na záver preto treba zdôrazniť, že za všetko zlo, ktoré má na svedomí židokresťanstvo, môžu iba bezcharakterní a vypočítaví jednotlivci. Tí pod pláštikom vznešených ideálov židovstva a kresťanstva spriadali a uskutočňovali svoje zištné, mocenské a čisto materialisticky bezohľadné zámery. Jedine oni môžu za všetko zlo! Temnota sa však postarala o to, aby bolo pripísané židovstvu a kresťanstvu ako celku.