Reálny život nás neraz veľmi intenzívne presviedča o tom, že nijaká spravodlivosť neexistuje. Preto v ňu mnohí prestali aj veriť. A je to naozaj pravda. Ale pozor! Len v úzkom, pozemsky obmedzenom kontexte! Kto však je schopný nazerať na život v oveľa širšom kontexte jasne vníma, že spravodlivosť predsa len existuje a že nikto z ľudí jej nemôže uniknúť. Ani ten, kto si na zemi myslí, že áno. O čo viac je totiž o čomsi takomto nezmyselne presvedčený, o to tvrdší a bezohľadnejší úder spravodlivosti ho zasiahne. Bude preto určite dobré a poučné, pozrieť sa trochu bližšie na fungovanie tohto, nikdy nezlyhávajúceho mechanizmu.
Človeka nemožno nasilu spraviť šťastným, aj keby sme si to veľmi priali. Má totiž slobodnú vôľu, ktorá je darom od Stvoriteľa a ktorá mu umožňuje slobodne sa rozhodovať pre veci dobré, alebo zlé. S každým našim slobodným rozhodnutím je však spojená zodpovednosť, ktorej sa nemôžeme zbaviť. Vo stvorení totiž platí železný Zákon: Čo kto zaseje, to aj zožne.
Ak niekto robí zlé rozhodnutia a zlé činy, zožne bezpodmienečne zlo. Ak niekto robí dobré rozhodnutia a dobré činy, zožne dobro.
Každý človek, ktorý nechce pre seba zlé by si mal byť vedomý tejto jednoduchej zákonitosti, mal by pochopiť jej prostú logiku a na základe toho by sa potom mal začať rozhodovať správnym spôsobom a správnym spôsobom jednať.
Ľudia si totiž žiaľ ničia životy a robia nešťastnými seba i iných mnohokrát ani nie preto, že by snáď oni sami boli až takí zlí, ale predovšetkým z nevedomosti a ľahkomyseľnosti. Nevedomosť preto treba nahradiť poznaním. Poznaním o neomylných účinkoch Zákona spätného pôsobenia, vyjadreného slovami: Čo kto zaseje, to aj nevyhnutne zožne. Zákona, ktorého pôsobeniu sa nemôže vyhnúť nikto z nás.
Ak niekto seje svojimi citmi, myšlienkami, slovami a činmi dobro, zožne dobro. Ak ale niekto seje svojimi citmi, myšlienkami, slovami a činmi zlo, zožne bezpodmienečne zlo a to buď v tomto svojom živote, buď po svojej fyzickej smrti na takzvanom druhom svete, alebo pri svojom opätovnom pozemskom vtelení, pretože vo stvorení platí zákonitosť reinkarnácie.
Každý mysliaci človek by si mal preto uvedomiť, že práve Zákonom spätného účinku je dokonale zabezpečená univerzálna Spravodlivosť pre všetkých. Ak teda niekoho v súčasnosti stretá zlo, mal by si byť vedomý toho, že musel nevyhnutne sám kedysi zlo siať, a teda toto zlo sa ku nemu vracia naspäť ako dôsledok jeho vlastného, nesprávneho jednania.
Múdry človek potom dokáže prijať účinky neomylnej Spravodlivosti ako spravodlivú odplatu za svoje činy, ktorou, ak je práve takýmto zrelým spôsobom prijatá, je splatený jeho karmický dlh a zmazaná jeho vina.
Nemúdry človek bude naopak zlorečiť na svoj nepriaznivý osud, bude bedákať a hovoriť o nespravodlivosti, i keď mu to v konečnom dôsledku aj tak nemôže byť k ničomu platné, pretože účinky spomínanej, vyššej Spravodlivosti musí prijať aj on.
Ak sa to však deje bez pochopenia, svojim zlorečením a reptaním na osud si zase seje niečo zlé, čo sa k nemu časom opäť určite vráti. Ide potom o jeden veľký kolobeh utrpenia, v ktorom sa nadväzuje jedno ohnivko reťaze za druhým. A tento kolobeh možno preseknúť iba poznaním a prispôsobením sa univerzálnej zákonitosti, ukrytej v slovách – Čo kto zaseje, to aj zožne.
Človek si tiež musí uvedomiť, že aj keď sa ku nemu bude určitý čas vracať ním samým zasiate minulé zlo, ale on už bude od chvíle poznania vyššie spomínaných zákonitostí vedome siať iba dobro, nakoniec sa jeho karma predsa len vyčerpá a jeho vina bude odpykaná. Potom sa ku nemu, podľa Zákona – Čo kto zaseje, to aj zožne, bude vracať už len dobro. Musí byť iba trpezlivý a vytrvať v nastúpenej ceste konania dobra.
No a nakoniec mi nedá nespomenúť, že človek, ktorý raz spoznal a pochopil neoblomnosť Zákona spätného účinku sa musí s hrôzou a bolesťou dívať na súčasný, každodenný život okolo nás a na tú neuveriteľnú ľahkomyseľnosť a naivitu ľudí, ktorí dúfajú, že nijaká vyššia Spravodlivosť neexistuje.
Preto si žijú pokojne a bezohľadne tak, ako je to pre nich osobne čo najvýhodnejšie v domnienke, že za svoje činy nebudú nikým braní na zodpovednosť. A tak sa čoraz viacej rozmáha klamstvo, podvod, okrádanie, ohováranie, chamtivosť, nepoctivosť, prospechárstvo, honba za ziskom, mocou alebo slávou, zvrhlosť, zmyselnosť, vulgárnosť, arogancia, namyslenosť a mnoho, mnoho iného.
Ak však práve takéto „hodnoty“ veľmi intenzívne každodenne sejeme, čo asi budeme žať? Je naozaj hrozné na to čo i len pomyslieť. V tejto súvislosti sa vzhľadom k hodnotovému rebríčku priemerného človeka dnešnej doby neodbytne natíska jedno jediné slovo, ktoré bude predstavovať poslednú bodku za zvrátením myslením a jednaním ľudí. Je to slovo „Apokalypsa“! Apokalypsa, o ktorej bolo nepolepšiteľnému ľudstvu výstražne hovorené už pred 2000 rokmi, a to predovšetkým pre to, aby sa ešte včas zmenilo a tým sa dokázalo vyhnúť podobnému osudu.
Celá debata | RSS tejto debaty