Písanie o živote …

Naši predkovia vlastnili značnú múdrosť, ktorá nám už žiaľ chýba. A túto múdrosť si odovzdávali rôznymi formami z generácie na generáciu. Trebárs rozprávkami, povesťami, bájami, ale aj inými, neverbálnymi spôsobmi, medzi ktoré môžeme zaradiť trebárs ruské matriošky.

Malo to však predsa len jeden háčik, pretože táto múdrosť bola vždy určitým spôsobom zašifrovaná, pričom na každom jednotlivom poslucháčovi záležalo, či si dá námahu dešifrovať ju a pochopiť ju, alebo bude brať všetko len ako nejaké zaujímavé rozprávanie na skrátenie dlhej chvíle.

A tak je to aj s ruskými matrioškami. Môžeme ich totiž vnímať čisto povrchne, len ako nejakú hračku, alebo sa naopak vynasnažíme pochopiť hlboké posolstvo a veľkú múdrosť, ktorá sa v nich skrýva. No a práve o takéto odhalenie sa teraz pokúsime.

Ruské matriošky sú jednoduché drevené figúrky, uložené jedna v druhej. Ak si ich kúpite, kupujete si v podstate len jednu jedinú. Tú najväčšiu. Dá sa však otvoriť a v nej sa skrýva menšia. Aj ona sa dá otvoriť a v nej sa skrýva ešte menšia. A tak to ide stále ďalej až k tej najmenšej, ktorá je už nedeliteľná a tvorí najvnútornejšie jadro.

Neverbálne posolstvo, sprostredkované ruskými matrioškami má dve roviny. Alebo presnejšie povedané, ide až o dve posolstvá a dve veľké múdrosti.

Odhaľme si teda prvé posolstvo a prvú veľkú múdrosť. Spočíva v pochopení, že skutočná pravda o veciach a dejoch okolo nás sa vždy skrýva za viacerými vonkajšími obalmi. Že človek musí dokázať všetky tieto vonkajšie obaly odstrániť, aby nakoniec došiel až k jadru a k najhlbšej podstate veci.

Kto si však nedá námahu takto prenikať do hĺbky, musí nevyhnutne zostať iba na povrchu. Musí potom všetko vnímať len povrchne a plytko. A potom sa aj celý jeho život musí stať plytkým a povrchným.

Žiaľ, takto povrchná je väčšina ľudí. A tento neblahý sklon väčšiny obyvateľstva k povrchnosti dokážu takzvaní „šikovní“, dokonale využiť vo svoj vlastný prospech. A to tak, že sú schopní nahovoriť nemysliacim masám čokoľvek. Čokoľvek, čo bude dobre znieť a na prvý pohľad vyzerať humanisticky a ušľachtilo. Avšak jediným cieľom tejto povrchovej, ľúbivej kulisy je zamaskovať skutočné a pravé zámery, ktoré už spravidla nikdy nebývajú také humanistické a ušľachtilé.

Keby však ľudia dnešnej doby dali na múdrosť matriošiek, keby sa snažil hľadať to, čo je skryté hlboko pod povrchom, za všetkými ľúbivými vonkajšími obalmi, potom by nevyhnutne museli dôjsť k poznaniu, že veci sú v skutočnosti úplne iné, než sa prezentujú navonok. Museli by zistiť, že za humanizmom sa neraz skrýva neľudskosť a za slovami o mieri túžba po vojne. Že za slovami o rovnoprávnosti sa skrýva arogantná nadradenosť, za pomocou snaha ovládať, za nezištnosťou vypočítavá zištnosť, za milým úsmevom podlá úskočnosť, za tým, čo je prezentované ako pravda účelová lož, a tak ďalej, a tak ďalej.

Ľudia sú klamaní pretože sú povrchní a neskúmajú veci do hĺbky. Ľudia sú klamaní a manipulovaní, pretože to, čo oni vo svojej povrchnosti prvoplánovo naivne prijímajú je mnohokrát niečo úplne iného, ako to, čo sa za tým skutočne skrýva. A tak stačí iba hovoriť o čiernom, ako o bielom, a väčšina ľudí to vo svojej povrchnosti bude naozaj za biele považovať. Preto žije väčšina obyvateľstva život plný lži.

Existuje totiž Zlo, a to má s ľudstvom svoje vlastné zlé a nečisté plány. Zlo, systematicky pracujúce pod maskou dobra, ktoré všetkých týchto naivných, povrchných a plytkých ľudí tlačí tam, kde potrebuje. Do absolútnej poroby a otroctva!

Žiaľ, toto je smutná realita našich dní, ku ktorej sme sa dopracovali svojou povrchnosťou. Svojim ignorovaním veľkej múdrosti, spočívajúcej v tom, že sa nikdy nemáme dať zmiasť povrchom. Že máme vždy veci skúmať až do hĺbky, že sa máme snažiť odstrániť všetky vonkajšie obaly, ktoré nám skutočnú podstatu veci iba maskujú a zahmlievajú. Ak toto neurobíme, prežijeme celý svoj život v lži a manipulácii.

Prejdime teraz na druhé posolstvo a druhú veľkú múdrosť, sprostredkovanú ruskými matrioškami. Je to múdrosť o podstate nášho bytia. Človek totiž nie je iba fyzickým telom. Nie je ani dušou, ale je duchom, skrývajúci sa za obalmi fyzického i duševného tela. Jedine duch je to naše najhlbšie, najvnútornejšie, skryté a nedeliteľné pravé ja.

Náš duch, naše najhlbšie jadro zobralo všetky tieto vonkajšie obaly na seba preto, aby mohlo žiť v hmotnom svete. Aby sa v ňom mohlo učiť, rásť a duchovne dozrievať. Aby po dosiahnutí plnej zrelosti mohlo odložiť obal fyzického tela, potom i obal duševného tela a nakoniec, ako nedeliteľná, zrelá a plne rozvinutá duchovná osobnosť mohlo vstúpiť do ríše Ducha, odkiaľ kedysi dávno prišlo do hmotnosti za účelom svojho seba vývoja. Seba vývoja od nezrelého a nevedomého k zrelému a plne vedomému.

Pozrime sa teraz pre zaujímavosť na celý tento proces vývoja ducha od jeho začiatku, až po jeho koniec.

Človek pochádza z ríše Ducha. Našou podstatou, tým pravým a nedeliteľným skutočným „ja“ je iskra ducha. Iskra ducha, túžiaca po sebauvedomení. Túžiaca po nadobudnutí duchovnej zrelosti, potrebnej pre vedomý život v ríši Ducha. Za účelom nadobudnutia zrelosti vstupuje preto duchovná iskra do hmotnosti.

Hmotnosť sa delí na jemnú a hrubú. Duchovná iskra vstupuje najskôr do hmotnosti jemnej. Tým si na seba berie prvý obal matriošky a skryje sa do neho. Matriošku jemnohmotného obalu nazývame dušou. Duša sa približuje k najhrubšej hmotnosti a berie na seba ďalší obal fyzického tela.

Každý z nás ľudí v hmotnom tele sa teda podobá matrioške, za ktorej fyzickým, hrubohmotným – obalom a duševným – jemnohmotným obalom sa skrýva naše skutočné jadro. A síce duchovná iskra.

Človek má preto v hmotnosti zohľadňovať predovšetkým záujmy tejto duchovnej iskry, ktorou je on sám. Zohľadňovať tým, že dbá hlavne o hodnoty ducha, ktoré sa preňho majú stať prvoradé a najdôležitejšie. Hodnotami ducha je spravodlivosť, čestnosť, dobro, ohľaduplnosť a tak ďalej. Životom v súlade s týmito hodnotami iskra ducha rastie, čoraz viacej žiari, až sa z nej stáva pochodeň zrelej duchovnej osobnosti.

Ak ale podľahneme omylu, že najvrchnejšia matrioška fyzického a hmotného tela sme my samotní, ak sa plne identifikujeme iba s našim materialistickým, fyzickým telom a materialistickým bytím, ako s tým jediným čo jestvuje, ak uznávame iba materiálne hodnoty, ktorými je mať, vlastniť a užívať si, naše pravé duchovné ja trpí, pretože sa nemôže správne vyvíjať. Naša iskra ducha iba bliká, pretože je utláčaná hmotným omylom, ktorému podľahla naša nezrelá osobnosť.

Takto nesprávne prežívaný život musí mať potom samozrejme pre nás veľmi neblahé dôsledky, spočívajúce v trvalom naviazaní na hmotné. Znamená to väzenie pre ducha, v ktorom stráda a chradne.

Potravou nášho ducha sú totiž hodnoty ducha! Je ňou naša snaha o spravodlivosť, čestnosť a ušľachtilosť. Naša snaha o poznanie Vôle Stvoriteľa a jeho Zákonov. Naša snaha o naplňovanie tejto Vôle v každodennom živote. Týmto všetkým živíme ako potravou svojho ducha a ten mocnie, rastie a dozrieva. Silnejú mu jeho pomyselné krídla, aby sa na nich mohol napokon povzniesť strmhlavým letom do výšin kráľovstva nebeského.

Ak ale neživíme svoje najvnútornejšie duchovné ja hodnotami ducha, chradne a jeho iskra len slabo bliká. Podobá sa potom vtákovi so zlomenými krídlami, ktorý sa iba zúfalo vlečie po zemi. Namiesto zraku, vždy upretého k výšinám má svoj zrak upretý iba do zeme. Iba do hmoty, domnievajúc sa, že v nej môže nájsť svoje uspokojenie.

Takýmito vtákmi s polámanými krídlami je dnes väčšina ľudí, hľadajúcich svoje uspokojenie a naplnenie iba v materiálnych hodnotách, ako sú peniaze, majetky, moc, sláva a užívanie si.

Ale keďže predurčením vtáka, predurčením ducha je let k výšinám, nemôžu byť takto materialisticky orientovaní ľudia skutočne šťastní, nech by vlastnili, alebo dosiahli čokoľvek.

Nebudú šťastní, pretože všetko to hmotné je zúfalo málo! Pretože svojou čisto materialistickou orientáciou sa spreneverili vlastnému predurčeniu, ktorým je let k výšinám Ducha.

Pravda o podstate bytia človeka sa teda nachádza v našom najhlbšom vnútri, ukrytom za všetkými vonkajšími obalmi. Za obalom fyzického tela i za obalom duše. Tam sa nachádza naše pravé „ja“, naše duchovné jadro presne tak, ako nám to naznačuje skryté posolstvo ruských matriošiek. A jedine vtedy, ak sa naučíme dbať na jeho záujmy, môžeme byť skutočne šťastní.