Písanie o živote …

Existujú veci výnimočné, okolo ktorých nevšímavo chodíme bez toho, že by sme ich výnimočnosť poznali. Je tomu tak preto, že nie sme schopní hlbšie uvažovať a kvôli hektickej dobe zostávame iba na povrchu.

A presne takto je tomu i s veľmi hodnotným filmom Matrix, ktorého hlboké posolstvo zostáva mnohým ľuďom skryté práve pre ich naučenú povrchnosť.

Pokúsme sa preto teraz o jeho dešifrovanie, aby sme nemuseli celý svoj život prežiť len ako ozubené, nevedomé kolieska v iluzórnej realite matrixu, predstierajúcej skutočný život, zatiaľ čo skutočnou, nedôstojnou realitou je realita nášho zotročenia.

Skôr ale, ako začneme hovoriť o filme treba zdôrazniť, že každý spisovateľ, alebo v našom prípade scenárista sa vo svojej tvorivej inšpirácii vždy vnútorne napája na určité jemnejšie úrovne univerza, odkiaľ čerpá. A podľa charakteru toho, o čom píše, ale aj podľa charakteru svojej vlastnej osobnosti a povahy sa môže napojiť buď na úrovne vyššie, alebo na úrovne nižšie. V prípade scenára toho filmu išlo o napojenie vyššie, ale žiaľ, konečná podoba bola výrazne skreslená a príliš zmaterializovaná. Ale aj napriek tomu má film predsa len značnú hodnotu.

Jeho dej prebieha v post apokalyptickom svete. Nad ľuďmi zvíťazili stroje a zotročili ich. Uviedli ich do stavu akéhosi hybridného spánku, poskytujú im základnú výživu a čerpajú z nich biologickú energiu. A tieto živé ľudské batérie prežívajú počas svojho hybridného spánku určitý snový stav, ktorý vnímajú ako realitu. Je to však len neskutočná, strojmi umelo vytvorená realita matrixu. Je veľmi podobná životu, aký žijeme my dnes. Dokonale totiž simuluje ilúziu skutočného života so všetkými jeho starosťami, námahami, prácou a užívaním si.

Víťazstvo strojov by bolo dokonalé, keby neexistovala skupina ľudí, ktorým sa podarilo pochopiť, ako sa veci majú. Ktorým sa podarilo odpojiť z hybridného spánku a ktorí začali usilovať o likvidáciu matrixu. Zo skutočnej reality doň prenikajú pomocou počítačových programov a ich vodcom je Morpheus.

Morpheus sa dozvedel, že v matrixe žije vyvolený, ktorý ho je schopný zničiť a začal ho hľadať. Tak našiel Nea, hlavného hrdinu. Odpojil ho od matrixu, prebudil do skutočnej reality a začal ho pripravovať na jeho rozhodujúci boj.

Časom ale došlo k tomu, že strážcom matrixu, takzvaným agentom, sa podarilo zajať Morphea a mučením z neho chceli dostať prístupové kódy k raju, aby mohli zničiť tých zopár ľudí, žijúcich v skutočnej realite a tým pádom dovŕšiť absolútnu nadvládu strojov nad ľudstvom.

Neo, spolu so svojou priateľkou Trinity sa rozhodnú Morphea oslobodiť, čo sa im aj podarí. Morpheus a Trinity uniknú z matrixu do skutočnej reality, ale Neo to už nestihne. Zostáva v ňom uväznený a musí bojovať s agentmi. Tí ho napokon zastrelia.

Neo zomiera vo svojom fiktívnom tele v matrixe, ale zároveň zomiera aj v skutočnej realite. A v skutočnej realite stojí pri ňom Trinity, ktorá sa do neho zamilovala a bozkáva ho na rozlúčku. Avšak jej bozkom z lásky sa Neo prebúdza k životu a zároveň sa prebúdza k životu aj v matrixe. Agenti to spozorujú a začnú doňho strieľať. Silou lásky však Neo víťazí nad strojovou realitou matrixu. Gestom ruky zastavuje letiace guľky, zničí agenta Smitha a snová realita sa začne rozsýpať …

Toľko k deju filmu. Kto ho videl, musí vytušiť určitú zvláštnu súvislosť s našou súčasnosťou. Pokúsme sa teda teraz ozrejmiť túto súvislosť a ukázať si, ako to s nami samými naozaj je.

Hlavné posolstvo filmu je prosté a jednoduché: realita, v ktorej žijeme a ktorá je pre nás absolútne všetkým je v podstate len akási dočasná ilúzia. Nie je to skutočná, pravá, večná a autentická realita. Je len čosi, ako materializovaná ilúzia, za ktorou sa skrýva realita skutočná.

„Kto sa pozerá von, vidí ilúziu! Kto sa pozerá dovnútra, vidí skutočnosť“, hovorí dávna indická múdrosť. Skutočná realita, tá večná, pravá, trvalá a nehynúca je teda realitou vnútra! Realitou srdca! Realitou ducha a realitou citu! To je skutočnosť, v ktorej žije naše najvnútornejšie „ja“! Naše najhlbšie, duchovné, najvnútornejšie „ja“! To sme v skutočnosti my samotní! Skutočná pravda bytia je teda pravdou ducha, v ktorej žije a prebýva naše pravé „ja“.

A toto naše pravé ja, podobne ako vo filme Matrix, sníva sen ilúzie hmoty. Sníva sen ilúzie tela. Sen ilúzie materiálnych túžob, žiadostí, potrieb, vášní a všetkých obrovských možností hmotného sveta. To je pre nás realita, ktorá sa nám stala všetkým. Považujeme to za to jediné, čo môžeme od života očakávať, ale v skutočnosti ide len o materiálnu ilúziu reality matrixu, v ktorej sme sa svojim mylným a obmedzeným nazeraním na svet sami uväznili.

Tak sme sa stali bytosťami, plne zotročenými hmotným svetom. A toto naše zotročenie sa prejavuje falošnou hodnotovou hierarchiou, ktorú sme si vytvorili na základe svojej fatálnej zámeny snovej reality hmoty za pravú realitu ducha. Našimi najvyššími hodnotami sa totiž stali jedine hodnoty hmotné.

Mať vlastniť a užívať si! Peniaze, majetky a moc!Pozemská sláva a veľkosť!

Dôsledkom týchto „hodnôt“ je však nárast bezohľadnosti, chamtivosti, podvodu, klamstva, nečestnosti a všetkých ostatných negatívnych vlastnosti, ktoré z našej pomýlenej hodnotovej hierarchie nevyhnutne pramenia. Žijeme preto vo svete zla, ktorý vznikol z našej zámeny ilúzie za skutočnosť.

A táto, nami samými vytvorená ilúzia výlučnosti materiálnej reality a falošných hodnôt z nej plynúcich spôsobuje ľuďom mnoho bolesti, nepríjemností, stresu, nepohody, konfliktov a utrpenia. V tomto hodnotovo zvrátenom svete sa totiž často darí ľuďom bezcharakterným, bezohľadným a nečestným, ktorí vytvárajú zo zeme peklo. Títo ľudia osobne profitujú z matrixu a preto sa ho snažia udržať. Preto podporujú komerčnú plytkosť a tupý materiálny konzum. Preto podporujú zvrátenosť, drogy, násilie a hazard. Obyvateľstvo totiž musí byť plne pohltené tým, čo im matrix ponúka, aby z neho nikdy nenašlo cestu von.

Sú ale mnohí, ktorí vnímajú a tušia, že materiálna realita nemôže byť všetkým. Že musí jestvovať aj niečo iné a hlbšie. Títo ľudia začínajú tušiť ilúziu a klam dočasnej materiálnej reality matrixu a jej pomýlených hodnôt. Začínajú tušiť, že všetko môže byť inak, podobne ako Neo, hlavý hrdina filmu.

A presne toto sú ľudia, ktorí sa svojim vnútorným tušením stávajú pripravenými na odpojenie od matrixu. Preto bývajú kontaktovaní zo strany skutočnej reality. Zo strany skutočnej pravdy! Pravdy ducha, srdca a citu! Sú vnútorne oslovení a majú, podobne ako Neo možnosť rozhodnúť sa, či chcú zostať naďalej v matrixe, alebo sa chcú konečne prebudiť do skutočnej reality.

Ak sa rozhodnú pre skutočnú realitu, spoznajú pravdu. Pravdu o dočasnej ilúzii matrixu materiálneho sveta a s ním spojených, nízkych, materiálnych hodnôt. Pravdu o pravom svete bytia ducha, v ktorom vládnu pravé a vznešené hodnoty, akými je spravodlivosť, ľudskosť, čestnosť a dobro. Jedine toto je totiž to večné, pravé a skutočné! Všetko ostatné je len omyl, ktorý zotročuje človeka.

No a vrcholným momentom filmu, ale i celého nášho života ako takého je poznanie všemocnej sily lásky. Poznanie, že zlomiť ilúziu matrixu je schopná jedine láska. Láska k pravde, láska k človeku, láska k dobru, láska k spravodlivosti a láska k Bohu. Jedine silou lásky k pravým hodnotám bytia môže každý z nás zvíťaziť nad matrixom! Najskôr sám v sebe a sám za seba, čím sa stane vyvoleným, podobne ako Neo.

Vyvoleným k tomu, aby aj on bojoval s matrixom a porazil ho! Ale nie zbraňami, ako vo filme, ale silou rozvíjania dobra, spravodlivosti, čestnosti, ohľaduplnosti a duchovnosti. Čím viac človek takým bude, tým viac bude otriasať ilúziou matrixu jedinečnosti dočasnej reality hmoty a tiež všetkými, s touto ilúziou spojenými, nízkymi materialistickými hodnotami.

Až napokon, pri dostatočnom množstve v skutočnej realite ducha ukotvených ľudí, bojujúcich proti materiálnej zvrátenosti pseudo hodnôt matrixu prostredníctvom rozvíjania skutočného dobra a cností dôjde k tomu, že ilúzia padne. Že padne ilúzia výlučnosti hmoty a ľudia spoznajú realitu takú, aká v skutočnosti je. Spoznajú realitu ducha, srdca a dobra, ktorá je jedinou pravou realitou.

Súčasnú, falošnú, pomýlenú a pokrivenú realitu výlučnosti matrixu materialistickej reality potom vystrieda pravá realita pravdy ducha, citu, ľudskosti, spravodlivosti a ušľachtilosti. Tá nanovo a na svoj vlastný obraz sformuje i materiálny svet tak, že sa v ňom všetko stane skutočné a pravdivé.

Je teda na nás, dokedy zostaneme veriť ilúzii matrixu, dokedy ho budeme živiť svojim presvedčením, že je to jediná realita a dokedy budeme uctievať pseudo hodnoty, ktoré tento náš omyl nevyhnutne doprevádzajú. Je na nás, dokedy necháme svoje pravé „ja“ v hybridnom spánku a v otroctve nedôstojného, iba čisto materiálneho bytia.

Zo skutočnej reality ducha však zaznieva tiché volanie ku všetkým, ktorí začínajú tušiť pravdu o podstate bytia, aby sa stali vyvolenými…