Písanie o živote …

Ľudia sa naučili dôverovať mnohému. Len žiaľ nie tomu, čo je ako jediné plne dôvery hodné! A síce Najvyššiemu! Ľudia ale netušia, čo svojou nedôverou strácajú. Netušia, že by im mohli byť v ich dôvere v Pána až zázračným spôsobom urovnané ich životné cesty. Celé to totiž funguje tak, že zázračné zásahy Vyššej sily môže vo svojom živote hmatateľne a rukolapne pocítiť iba ten, kto má dôveru v túto Vyššiu silu. Kto spochybňuje jej existenciu, či dokonca sa jej vysmieva, ten nemôže nikdy pocítiť jej požehnanie, pretože on sám sa tomu vo svojej nedôvere uzatvára.

Mať dôveru v Boha? Čo to znamená? Znamená to, že Najvyšší, jeho Vôľa a jeho Zákony sa stanú stredobodom ľudského života. Že sa človek snaží poznávať túto Vôľu a tieto Zákony, že sa snaží podľa nich žiť a že sa zo všetkých svojich síl snaží aby to, čo myslí, cíti, hovorí a koná bolo vždy iba v súlade s nimi.

Dôvera človeka v Stvoriteľa sa teda prejavuje dôverou v jeho Vôľu a v jeho Zákony, ktorým v dôvere a s dôverou podriadi celý svoj život.

Väčšine ľudí tohto sveta však chýba skutočná, hlboká a pravá dôvera v Stvoriteľa. Väčšina ľudí tohto sveta totiž dôveruje predovšetkým sebe samým. Dôveruje sile svojho tela a sile svojho rozumu. Dôveruje vede, technike, ľudským poznatkom a ľudskej múdrosti. Ľudia sú presvedčení o tom, že jedine ich vlastná mienka je pre nich najrozhodujúcejšia a preto pri svojom rozhodovaní v rozličných životných situáciách berú na zreteľ len svoju vlastnú vôľu. Jedine to, čo oni sami chcú. Toto je pre nich tým najpodstatnejším.

A existuje veľa príkladov ľudí, ktorí práve takýmto štýlom života dosiahli a dokázali, z hľadiska čisto ľudských kritérií veľmi veľa. Iba svojim vlastnými úsilím sa dokázali stať bohatými, váženými, slávnymi, alebo uznávanými. Stali sa celebritami, o ktorých sa píše, hovorí a ktorých životný príbeh sa dáva za vzor ostatným ako príklad toho, čo všetko je možné dosiahnuť prostredníctvom vlastného úsilia. A to všetko v podstate bez Boha a bez dôvery v Neho. Veľké veci sa teda dajú dokázať i čisto svojimi vlastnými silami.

A predsa, pri pohľade zhora javí sa úbohým každý človek a všetko jeho úsilie i všetko jeho dielo vytvorené bez dôvery v Najvyššieho. Človek sa javí ako osihotený, opustený a úbohý, pretože nemá spojenie s Najvyšším a jeho diela, na ktoré je tak pyšný sa javia prázdne, duté a nedokonalé, pretože na nich nespočíva požehnanie Najvyššieho.

Áno, úbohým je človek bez Boha a úbohými, ba až smiešnymi sú všetky jeho diela, vytvorené bez Božieho požehnania. Práve preto prežíva väčšina ľudí dneška nenaplnený život a ich diela i práca ich nemôžu uspokojiť. Preto permanentne a v pravidelných cykloch postihuje úpadok a zrútenie všetko, čo vytvorili. Preto padajú a zanikajú spoločenské systémy, ktoré nahradzujú spoločenské systémy iné, aby opäť tieto začali kolabovať a nakoniec sa zrútili, pretože ich budovateľom a tvorcom chýbala dôvera v Boha. Dôvera v jeho Vôľu a v jeho Zákony, ktorých poznanie a dodržiavanie ako to jediné na svete môže dať trvalosť dielam ľudským a priniesť šťastie a mier do ich životov.

Dôvera v Najvyššieho! Presne v tej miere, v akej ju je človek schopný voči Najvyššiemu prejaviť, presne v tej istej miere je ňou Najvyšším poctený i on sám. Mieru dôvery človeka v Stvoriteľa totiž Stvoriteľ opláca rovnakou mierou dôvery voči človeku. Presne v takejto miere prúdi k nemu zhora sila, podpora a pomoc Najvyššieho, ktoré mu urovnávajú jeho životné cesty. No a tá najvyššia miera dôvery človeka v Stvoriteľa, akej je len ľudská bytosť schopná mu môže priniesť takú vysokú mieru sily, podpory a pomoci, ktorá sa rovná zázrakom.

Nech by sa teda človek ocitol kdekoľvek, v akýchkoľvek ťažkých, ba až neriešiteľných situáciách, vždy nájde nejaké riešenie a vždy nakoniec vyviazne úspešne zo všetkého, ak má pravú dôveru v Boha! Pred takýmto človekom sa rozostúpi more, aby mohol prejsť na druhý breh. Dostane sa mu potravy, keď bude prechádzať púšťou. Vytryskne mu voda z holej skaly, aby ňou mohol uhasiť svoj smäd. Bude mať dostatok prostriedkov na dôstojný život aj v dnešnej dobe, v ktorej mnohí bojujú doslova o holé prežitie.

Kedysi dávno mohol totiž židovský národ zvíťaziť nad ostatnými, omnoho mocnejšími národmi nie preto, že by bol početnejší ako oni, nie preto, že by bol silnejší ako oni, ani nie preto, že by bol bohatší ako oni, ale jedine preto, že dôveroval Hospodinovi.

Aj keby teda snáď človek nemal množstvo vecí, ktoré majú iní úplne postačí, ak bude mať pevnú, naozaj pevnú dôveru v Najvyššieho. Potom totiž, práve prostredníctvom nej získa omnoho viac, ako majú všetci ostatní. Lebo k nemu bude prúdiť sila, pomoc a požehnanie z Výšin, ktoré mu prerazia cestu v spleti života a ukážku mu východisko z ťažkých situácií, z ktorých by sa tí ostatní svojimi vlastnými silami nikdy nedostali.

Pevnosť dôvery človeka v Stvoriteľa mu totiž dáva do ruky meč víťazstva! Víťazstvo a zdar i v tých najspletitejších životných situáciách, v ktorých musí stroskotať každý, kto verí iba sebe samému a svojim vlastným silám.

A takto raz žiaľ stroskotá, ba musí raz nevyhnutne stroskotať celá ľudská civilizácia, ktorej chýba dôvera v Najvyššieho Lebo ďalšia budúcnosť tohto sveta, ďalšia budúcnosť tejto civilizácie a budúcnosť každého jednotlivca je skrytá, ba je podmienená pravou dôverou v Stvoriteľa. A všetko, v čom tejto dôvery niet sa musí zrútiť! Musí zaniknúť, aby uvoľnilo cestu novému veku. Novému veku dôvery ľudí v Boha! Učme sa jej a nadobúdajme ju, lebo jedine prostredníctvom nej bude vôbec možné prežiť.

Avšak ten, kto dôveruje Pánovi, ten sa nemusí báť ani svojej vlastnej smrti, pretože ňou pre neho nič nekončí. Práve naopak! Začína! Smrťou končí všetko iba pre tých, ktorí verili sami sebe. Ktorí verili pravdám a múdrosti tohto materialistického sveta, pretože ich hmotný svet sa im fyzickou smrťou definitívne zrúti.

Útočiskom silných je ich sila, útočiskom rozumovo bystrých je ich rozumová bystrosť, útočiskom rečovo zdatných je ich obratný jazyk, útočiskom bohatých ich bohatstvo, útočiskom vplyvných ich vplyv, avšak útočiskom každého prostého a jednoduchého človeka sa môže stať Pán. Dôvera v Pána, ktorá nakoniec vysoko prekoná i silu silných, i rozum rozumných, i bohatstvo bohatých i vplyv vplyvných.

Dôvera v Pána je totiž viac ako všetko ostatné a jej nadobudnutie je plne dostupné absolútne každému. Prostredníctvom svojej silnej dôvery v Boha sa môže stať každý človek veľkým, avšak bez dôvery v Neho nesie v sebe pečať malosti všetko, čo tento svet považuje za veľké. Preto sme boli upozornení na to, že prví budú poslednými a poslední prvými. Tieto slová už nie sú otázkou budúcnosti, ale prítomnosti, ktorá čoskoro ukáže, že len to, na čom spočíva požehnanie Najvyššieho je naozaj veľké a predstavuje skutočnú, trvalú hodnotu. Všetko ostatné padne!