Založ si blog

O anti kresťanskom správaní kresťanov

Existujú ľudia, ktorí v širokospektrálnej sfére duchovna hľadajú to správne. To, čo sa podľa možností čo najviac približuje k pravde, pretože žiaľ, v tejto oblasti sa nachádza i veľké množstvo nesprávneho, falošného a pokriveného. Opatrnosť je teda absolútne na mieste.

Ak sa nám však podarí prepracovať s cez mnohý balast až ku kresťanským hodnotám, čiže k tomu, čo v skutočnosti stojí duchovne najvyššie a začneme s hlbším skúmaním tohto učenia, nevyhnutne sa dostaneme do kontaktu aj s jeho prívržencami. A najmä s tým, ako sa oni správajú k tejto náuke.

Hľadajúci veľmi rýchlo pochopia, že k základným pilierom kresťanstva prináleží Desatoro prikázaní. V nich je stručne vyjadrené to najpodstatnejšieho, o čo má človek usilovať a akým má byť, aby kráčal duchovne nahor.

Ale žiaľ, veľmi sklamaný a pomýlený musí byť každý vážne hľadajúci z nepochopiteľného správania ľudí, nazývajúcich sa kresťanmi práve vo vzťahu k tomu, čo vyžadujú prikázania. Celkom konkrétne trebárs hneď to druhé, ktoré nabáda k úcte k menu Pána. Ktoré upozorňuje, že toto meno nemá byť v nijakom prípade brané nadarmo.

V najostrejšom protiklade s požiadavkou úcty k menu Pána, jasne definovanej v druhom prikázaní je však toto meno vyslovované jeho „prívržencami“ aj stokrát za deň. A to pri najbanálnejších príležitostiach, pričom mnohí si už dokonca ani neuvedomujú svoje nesprávne jednanie a považujú ho len za akúsi bezvýznamnú malichernosť.

Vážne duchovne hľadajúci, nezaujato pozorujúci reálny stav vecí však musí zostať v značných rozpakoch nad neuveriteľnou ľahkomyseľnosťou stúpencov kresťanských náuk voči požiadavkám ich Pána. Nutne si musí položiť otázku: má pre týchto ľudí ich viera vôbec nejakú vážnosť? Má pre nich nejakú cenu?

Veď ak sa vo svojej ľahkomyseľnosti mnohokrát za deň previnia voči jednému z prvých prikázaní, ktorého zachovávanie ani nevyžaduje až takú veľkú námahu, iba dať si trochu pozor na ústa, ako vážne a dôsledne budú brať všetky ostatné prikázania? Veď predsa z ich ľahkomyseľného vzťahu k jednému z nich sa dá odvodiť prístup a vzťah ku všetkým ostatným.

Takéto jednanie veriacich však svedčí až príliš jednoznačne o povrchnom prístupe k vlastnej viere a o nezáujme prenikať hlbšie do jej podstaty. Chýba vážnejšie osobné úsilie vo veciach viery a preto všetko zostáva iba na povrchu. Navonok sa teda síce ľudia formálne hlásia ku kresťanstvu, avšak vnútorne tomu chýba život. Chýba tomu hlbší záujem, hlbšia vážnosť a samostatnejší prístup, bez ktorého nemožno dospieť k vlastnému, živému presvedčeniu.

A ak si náš zmienený, duchovne hľadajúci bude ešte detailnejšie všímať správanie kresťanov, s veľkým prekvapením zistí, že aj napriek dennodenne sa opakujúcim previneniam proti základným pilierom vlastnej náuky zostávajú neochvejne presvedčení o istote svojho spasenia. Je však otázne, odkiaľ čerpajú svoju istotu, že vojdú do kráľovstva svojho Pána, ak nikdy nerešpektovali ním stanovenú povinnosť mať v náležitej úcte jeho meno. Veď predsa na nutnosť brať túto vec naozaj vážne boli upozornení i druhou vetou Otčenáša. Ňou svojmu Pánovi sľubujú: Posväť sa meno tvoje!

Jeho meno by teda malo byť pre nich sväté. Malo by byť vyslovované iba s najväčšou vrúcnosťou a úctou. Trebárs ako za čias Mojžiša, kedy mohlo byť vyslovené iba raz za rok a ľud, zúčastnený na pobožnosti padol v tej chvíli na kolená.

Prečo sa s týmto, vo všetkých kresťanských cirkvách tak veľmi rozšíreným nešvárom laxného prístupu k druhému prikázaniu neurobil doteraz poriadok? Môžu potom veriaci skutočne stáť pevne vo svojej viere, ak im unikajú tie najelementárnejšie veci? A je nakoniec celé kresťanstvo naozaj pevné, keď sa jeden z jeho základných kameňov úcty k menu Najvyššieho tak povážlivo kýva? A nemali by snáď duchovní pastieri, kazatelia a správcovia najrozličnejších kresťanských cirkví ísť v tomto smere príkladom? Nemali by sami oveľa úzkostlivejšie zvažovať, či veľkosť a vznešenosť mena Pána skutočne zodpovedá situácii, v ktorej sa ho hodlajú vysloviť? Jeho časté a neuvážené opakovanie, hoci aj v kostoloch totiž prispieva k jeho zovšedneniu a ku skĺznutiu medzi bežné, každodenné slová.

Posväť sa meno tvoje!“ – znamená predsa povinnosť precítiť, či je daná chvíľa naozaj hodná k vysloveniu jedného z najvznešenejších pojmov, aké vôbec existujú. Aký smú ľudské ústa vôbec vysloviť! Platí to pre každého bez výnimky, ale dvojnásobne pre kňazov všetkých cirkví. Lebo nakoniec ani postavenie v cirkevnej hierarchii nemôže nikoho uchrániť pred prekračovaním druhého prikázania. Práve naopak! Kto viac dostal, od toho sa bude i viac požadovať.

A mimochodom, v evanjeliách môžeme tiež čítať: Kto pozná moje Slovo, ale nekoná podľa neho, lepšie by mu bolo, keby ho vôbec nepoznal.“

To znamená, že tí, ktorí poznali znenie druhého prikázania a svojim vyslovovaním modlitby Otčenáš zároveň sľubovali zachovávanie posvätnej úcty voči menu Najvyššieho, títo nemôžu čakať nijaké ospravedlnenie, pretože svojim povrchným prístupom ho vedome strhávali medzi obyčajné, banálne pojmy. A to už ani nehovoriac o nadávaní a zlorečení! Nie je možné, aby za toto všetko neniesli svoj diel zodpovednosti.

Ale je tu ešte druhá smutná vec. A síce, že takéto pokrytecké chovanie musí mať neblahý, či dokonca až odstrašujúci vplyv na všetkých duchovne hľadajúcich, ktorí sa snažia urobiť si obraz o kresťanstve a kresťanoch. Títo ľudia totiž na základe jednoduchého pozorovania musia vidieť ostrý rozpor medzi základnými piliermi kresťanského učenia a bežným životom ľudí, hlásiacich sa ku kresťanstvu.

A citlivý, vnímavý človek, vidiaci toto všetko môže nakoniec cúvnuť. Farizejské správanie stúpencov ho totiž odradí od učenia, ktoré by pri jeho správnom pochopení a uplatňovaní muselo nevyhnutne priniesť obrovské množstvo pozitívnych zmien v jeho osobnom živote. A to je potom obrovská škoda.

O vnútornom nepokoji, ktorý drása naše duše

23.07.2022

Je v každom človeku a prebúdza sa v nás v období dospievania. Je to tichá túžba po niečom neznámom. Po niečom naplňujúcom, čistom a veľkom, čo by dokázalo nasýtiť vnútorný hlad duše a uhasiť jej vnútorný smäd. Namiesto toho, aby sa ľudia snažili pochopiť, nájsť a zistiť, o čo vlastne ide a k čomu ich to neustále vnútorne ženie a pudí, namiesto toho [...]

O životnej potrebe dôvery v dňoch zúfalstva

28.06.2022

Pred stáročiami predpovedaná veľká očista nastala! Všetko, čo na nás v poslednej dobe dopadá, je toho svedectvom. Dianie na zemi prudko zovrelo ako voda v hrnci. A zovrelo preto, lebo našu planétu zasahuje zvýšená žiara Pánovho Svetla. Tak, ako v žiare slnka a v horúčave leta dozrieva na poliach všetko k žatve, rovnako aj v žiare Svetla Najvyššieho v nadchádzajúcej [...]

Hviezda súdu prichádza!

23.06.2022

K Zemi sa blíži súd! Jeho priebeh bude závisieť od postoja ľudí. Od toho, nakoľko vo svojom živote stoja alebo nestoja v súlade so Zákonmi stvorenia, čiže v súlade s Božou Vôľou! Čím väčší bude tento súlad, tým menšie negatívne dôsledky bude mať pre našu civilizáciu postupné približovanie sa hviezdy súdu. Skúsme si teoreticky predstaviť, že by sa na Zemi do [...]

pád, sucho

Letá už trvajú viac ako tri mesiace a sú extrémne suché. Máme ešte šancu na návrat k normálu?

17.08.2022 20:15

Klimatológ SHMÚ Pavol Faško v podcaste denníka Pravda okrem iného vysvetľuje priame dôvody súčasných horúčav na Slovensku.

Pellegrini

Hlas vyzýva premiéra, aby dal hlasovať v parlamente o dôvere vláde

17.08.2022 18:42

Minister financií Igor Matovič podľa Hlasu v stredu predviedol ďalší diel hádok so stranou SaS.

Príbeh: Záhadný telefonát

Dôchodkyňa z Popradu naletela podvodníkovi

17.08.2022 18:10

Splnila do bodky jeho príkazy, keďže si myslela, že je policajt.

Igor Matovič

Opozícia ruší odvolanie Matoviča. Dôvodom je Sulíkov plán

17.08.2022 17:53

Odídenci z extrémistickej ĽS NS verili, že zber podpisov na odvolanie Matoviča prebehne bez problémov. Teraz sa stratégia zmenila.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 580
Celková čítanosť: 1494582x
Priemerná čítanosť článkov: 2577x

Autor blogu

Kategórie