O anti kresťanskom správaní kresťanov

Existujú ľudia, ktorí v širokospektrálnej sfére duchovna hľadajú to správne. To, čo sa podľa možností čo najviac približuje k pravde, pretože žiaľ, v tejto oblasti sa nachádza i veľké množstvo nesprávneho, falošného a pokriveného. Opatrnosť je teda absolútne na mieste.

Ak sa nám však podarí prepracovať s cez mnohý balast až ku kresťanským hodnotám, čiže k tomu, čo v skutočnosti stojí duchovne najvyššie a začneme s hlbším skúmaním tohto učenia, nevyhnutne sa dostaneme do kontaktu aj s jeho prívržencami. A najmä s tým, ako sa oni správajú k tejto náuke.

Hľadajúci veľmi rýchlo pochopia, že k základným pilierom kresťanstva prináleží Desatoro prikázaní. V nich je stručne vyjadrené to najpodstatnejšieho, o čo má človek usilovať a akým má byť, aby kráčal duchovne nahor.

Ale žiaľ, veľmi sklamaný a pomýlený musí byť každý vážne hľadajúci z nepochopiteľného správania ľudí, nazývajúcich sa kresťanmi práve vo vzťahu k tomu, čo vyžadujú prikázania. Celkom konkrétne trebárs hneď to druhé, ktoré nabáda k úcte k menu Pána. Ktoré upozorňuje, že toto meno nemá byť v nijakom prípade brané nadarmo.

V najostrejšom protiklade s požiadavkou úcty k menu Pána, jasne definovanej v druhom prikázaní je však toto meno vyslovované jeho „prívržencami“ aj stokrát za deň. A to pri najbanálnejších príležitostiach, pričom mnohí si už dokonca ani neuvedomujú svoje nesprávne jednanie a považujú ho len za akúsi bezvýznamnú malichernosť.

Vážne duchovne hľadajúci, nezaujato pozorujúci reálny stav vecí však musí zostať v značných rozpakoch nad neuveriteľnou ľahkomyseľnosťou stúpencov kresťanských náuk voči požiadavkám ich Pána. Nutne si musí položiť otázku: má pre týchto ľudí ich viera vôbec nejakú vážnosť? Má pre nich nejakú cenu?

Veď ak sa vo svojej ľahkomyseľnosti mnohokrát za deň previnia voči jednému z prvých prikázaní, ktorého zachovávanie ani nevyžaduje až takú veľkú námahu, iba dať si trochu pozor na ústa, ako vážne a dôsledne budú brať všetky ostatné prikázania? Veď predsa z ich ľahkomyseľného vzťahu k jednému z nich sa dá odvodiť prístup a vzťah ku všetkým ostatným.

Takéto jednanie veriacich však svedčí až príliš jednoznačne o povrchnom prístupe k vlastnej viere a o nezáujme prenikať hlbšie do jej podstaty. Chýba vážnejšie osobné úsilie vo veciach viery a preto všetko zostáva iba na povrchu. Navonok sa teda síce ľudia formálne hlásia ku kresťanstvu, avšak vnútorne tomu chýba život. Chýba tomu hlbší záujem, hlbšia vážnosť a samostatnejší prístup, bez ktorého nemožno dospieť k vlastnému, živému presvedčeniu.

A ak si náš zmienený, duchovne hľadajúci bude ešte detailnejšie všímať správanie kresťanov, s veľkým prekvapením zistí, že aj napriek dennodenne sa opakujúcim previneniam proti základným pilierom vlastnej náuky zostávajú neochvejne presvedčení o istote svojho spasenia. Je však otázne, odkiaľ čerpajú svoju istotu, že vojdú do kráľovstva svojho Pána, ak nikdy nerešpektovali ním stanovenú povinnosť mať v náležitej úcte jeho meno. Veď predsa na nutnosť brať túto vec naozaj vážne boli upozornení i druhou vetou Otčenáša. Ňou svojmu Pánovi sľubujú: Posväť sa meno tvoje!

Jeho meno by teda malo byť pre nich sväté. Malo by byť vyslovované iba s najväčšou vrúcnosťou a úctou. Trebárs ako za čias Mojžiša, kedy mohlo byť vyslovené iba raz za rok a ľud, zúčastnený na pobožnosti padol v tej chvíli na kolená.

Prečo sa s týmto, vo všetkých kresťanských cirkvách tak veľmi rozšíreným nešvárom laxného prístupu k druhému prikázaniu neurobil doteraz poriadok? Môžu potom veriaci skutočne stáť pevne vo svojej viere, ak im unikajú tie najelementárnejšie veci? A je nakoniec celé kresťanstvo naozaj pevné, keď sa jeden z jeho základných kameňov úcty k menu Najvyššieho tak povážlivo kýva? A nemali by snáď duchovní pastieri, kazatelia a správcovia najrozličnejších kresťanských cirkví ísť v tomto smere príkladom? Nemali by sami oveľa úzkostlivejšie zvažovať, či veľkosť a vznešenosť mena Pána skutočne zodpovedá situácii, v ktorej sa ho hodlajú vysloviť? Jeho časté a neuvážené opakovanie, hoci aj v kostoloch totiž prispieva k jeho zovšedneniu a ku skĺznutiu medzi bežné, každodenné slová.

Posväť sa meno tvoje!“ – znamená predsa povinnosť precítiť, či je daná chvíľa naozaj hodná k vysloveniu jedného z najvznešenejších pojmov, aké vôbec existujú. Aký smú ľudské ústa vôbec vysloviť! Platí to pre každého bez výnimky, ale dvojnásobne pre kňazov všetkých cirkví. Lebo nakoniec ani postavenie v cirkevnej hierarchii nemôže nikoho uchrániť pred prekračovaním druhého prikázania. Práve naopak! Kto viac dostal, od toho sa bude i viac požadovať.

A mimochodom, v evanjeliách môžeme tiež čítať: Kto pozná moje Slovo, ale nekoná podľa neho, lepšie by mu bolo, keby ho vôbec nepoznal.“

To znamená, že tí, ktorí poznali znenie druhého prikázania a svojim vyslovovaním modlitby Otčenáš zároveň sľubovali zachovávanie posvätnej úcty voči menu Najvyššieho, títo nemôžu čakať nijaké ospravedlnenie, pretože svojim povrchným prístupom ho vedome strhávali medzi obyčajné, banálne pojmy. A to už ani nehovoriac o nadávaní a zlorečení! Nie je možné, aby za toto všetko neniesli svoj diel zodpovednosti.

Ale je tu ešte druhá smutná vec. A síce, že takéto pokrytecké chovanie musí mať neblahý, či dokonca až odstrašujúci vplyv na všetkých duchovne hľadajúcich, ktorí sa snažia urobiť si obraz o kresťanstve a kresťanoch. Títo ľudia totiž na základe jednoduchého pozorovania musia vidieť ostrý rozpor medzi základnými piliermi kresťanského učenia a bežným životom ľudí, hlásiacich sa ku kresťanstvu.

A citlivý, vnímavý človek, vidiaci toto všetko môže nakoniec cúvnuť. Farizejské správanie stúpencov ho totiž odradí od učenia, ktoré by pri jeho správnom pochopení a uplatňovaní muselo nevyhnutne priniesť obrovské množstvo pozitívnych zmien v jeho osobnom živote. A to je potom obrovská škoda.

Prečo udrel blesk do sochy Krista? Neveští to nič dobrého!

27.02.2023

Internetom obletela fotografia známej monumentálnej sochy Krista v brazílskom Rio de Janeiru, ako do nej udrel blesk. Média o tom napísali: „Nielen do hriešnikov, ale do samotného Krista udrel blesk z čistého neba.“ Akú má táto skutočnosť duchovnú symboliku? Je totiž naozaj mimoriadne znepokojivé, keď služobníci Stvoriteľa, čiže bytosti prírody, spravujúce prírodné [...]

Nepoškvrnené počatie Krista! Ako to bolo naozaj? 2

02.12.2022

V rozhlasovom vysielaní v predvianočnom období dostávajú často priestor mnohí predstavitelia rôznych cirkví a vierovyznaní. V jednom z takýchto vstupov položila poslucháčka telefonicky otázku prítomnému kňazovi, ako by vysvetlil účinkovanie Ducha pri Ježišovom počatí. Dotyčný povedal, že k vyčerpávajúcej odpovedi by bol potrebný obsiahly a komplikovaný teologický [...]

Pozor! Možno už horí zápalná šnúra!

28.11.2022

Tento text je odpoveďou všetkým posmievačom, pochybovačom, ale aj všetkým úprimne sa pýtajúcim na otázku, prečo nie je vidieť nijaké vonkajšie znaky toho, že Svetlo zvíťazí? Že naša zem je obklopená armádou Svetla, čo znamená blízke víťazstvo Božej Vôle. Ako je možné, že nič z toho fyzicky nevidíme? Odpoveď je jednoduchá. Pretože sa to stane náhle, zvečera [...]

Nežná revolúcia / Protest / Opozícia / Námestie SNP /

Do programu schôdze pribudol návrh uznesenia, reaguje na opozičné mítingy

05.12.2024 19:39

Uznesenie hovorí o verejných prejavoch "šírenia nenávisti, politického extrémizmu" opozičných politikov.

Feťák / Polícia / Putá / Zadržanie /

Polícia naháňala zdrogovaného vodiča, chytili ho v lese pri D2. Akciu zachytila telová kamera

05.12.2024 19:08

Muž unikal zo Starého Mesta smerom na diaľnicu, pričom na opakované výzvy na zastavenie nereagoval.

Fico

Fico: Cesta do Brazílie je zameraná na ekonomickú spoluprácu a mierovú agendu

05.12.2024 17:02

V rámci ekonomickej spolupráce chce nadviazať na dobré vzťahy bývalého Československa s krajinami Latinskej Ameriky.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 586
Celková čítanosť: 1763471x
Priemerná čítanosť článkov: 3009x

Autor blogu

Kategórie