Písanie o živote …

Islamský terorizmus je dôsledkom vzájomného konfliktu dvoch svetov. Sveta západu a sveta islamu. Keď ale hovoríme o konflikte dvoch svetov, dvoch kultúr a dvoch pohľadov na život, mali by sme sa rozpamätať na úslovie, ktoré nás výstražne upozorňuje na to, že kde sa dvaja hádajú, nemá zväčša pravdu ani jeden.

Vo vzájomnom konflikte západu a islamu, prejavujúcom sa samovražednými, či inými teroristickými útokmi platí totiž toto úslovie do bodky. Západ nie je vôbec nevinný tak, ako sa svojim vlastným občanom snaží nahovoriť. Práve naopak, vo vzťahu k šíriacemu sa islamskému terorizmu nesie úplne rovnaký diel viny. Ba dokonca možno i väčší!

Takéto tvrdenie sa nám môže zdať až kacírske a to najmä preto, že západ prostredníctvom vlastnej propagandy vykresľuje seba samého ako úbohú a nevinnú obeť zlých teroristov. Ale tak tomu vôbec nie je, pretože kto sa zahráva s ohňom, musí sa jedného dňa popáliť a kto seje vietor, musí jedného dňa zožať búrku. Toto univerzum je totiž podriadené veľkému a nekompromisnému Zákonu, prostredníctvom ktorého musí raz každý zožať presne to, čo zasieval. Ide o účinky aj vo fyzike platného zákona, že každá akcia nevyhnutne prináša zodpovedajúcu reakciu. Nachádzame sa teda vo svete, v ktorom má všetko svoje predchádzajúce príčiny. A to aj islamský terorizmus!

Ale buďme konkrétni a pozrime sa z tohto uhla pohľadu trebárs na dávnejší útok na parížsku redakciu humoristického časopisu. Na jednej strane boli útočníci, ktorí prišli do redakcie a začali bezhlavo strieľať. Ide samozrejme o čin maximálne odsúdeniahodný. O tom niet ani tých najmenších pochýb.

Avšak na druhej strane si treba uvedomiť, že teroristickému útoku predchádzalo dlhodobé znesväcovanie vecí, pre islam posvätných. Redakcia časopisu bola viac krát dôrazne upozorňovaná, aby s tým prestali. Upozornenia však boli ignorované a práve táto ignorancia sa stala prvotnou príčinou všetkého, čo nasledovalo.

Nikto nechce obhajovať teroristov, ale treba pochopiť, že veci nie sú čiernobiele a že neexistujú iba vinní a nevinní, ale že svoj diel viny nesú dakedy i obete samotné.

A tento princíp platí vo vzťahu k islamskému terorizmu ako celku. Ide totiž o niečo, čo ako Aladína z fľaše vypustil západ samotný. A to tým, že sa podieľal a stále podieľa na cielenom rozvrate mnohých arabských štátov. Či už kvôli rope, alebo kvôli iným mocenským a geopolitickým záujmom, ktoré sú samozrejme obratne skrývané za ušľachtilé ideály boja za slobodu, demokraciu a ľudské práva, aby to nebolo také okaté.

Celkom nedávno sme boli napríklad svedkami absolútneho rozvratu Líbye, kde v súčasnosti vládne chaos a katastrofálny prepad životnej úrovne. A čisté ruky nemá západ ani vo vzťahu k Sýrii. Okrem toho je treba spomenúť aj Irak a Afganistan. Ide o štáty, ktorým sa západ snažil vojenskou silou nanútiť vlastnú predstavu o ideálnom usporiadaní spoločnosti. Takéto jednanie však nevyhnutne vzbudzuje nenávisť, túžbu po odplate a po pomste.

Pôsobí potom naozaj paradoxne a pokrytecky, keď sa západné štáty na jednej strane snažia potierať prejavy terorizmu a všemožne proti nemu bojovať, avšak na druhej strane sami svojim jednaním a svojim bezohľadným prístupom k iným národom vytvárajú jeho podhubie. Lebo tento terorizmus sa rodí z nenávisti islamského sveta voči tým, ktorí buď prostredníctvom priamej vojenskej intervencie, alebo vyvolávaním, podporovaním a financovaním občianskych nepokojov, konfliktov a vojen zámerne rozvracajú arabské krajiny.

Aká je však akcia, taká je aj reakcia, hovorí neúprosný fyzikálny zákon. Čo kto rozsieva, to a zožne! Vinní teda nie sú iba teroristi, ale i západné mocnosti aj s ich obyvateľmi, ktorí sa vo svojom konzumnom spôsobe života vôbec nezaujímajú o to a neprotestujú proti tomu, že ich vlády kdesi ďaleko vo svete vraždia, zabíjajú a ničia. A pretože západné mocnosti zahubili množstvo nevinných ľudí v krajinách islamského sveta, v nenávistnej túžbe po odplate vraždia islamskí teroristi nevinných ľudí v západných krajinách.

Ako sa však dostať z tohto začarovaného kruhu vraždenia, deštrukcie, teroru a násilia? Prvým, kto by mal prehodnotiť svoje postoje je práve západ. Oni totiž začali prví so zlom, terorom a deštrukciu v iných krajinách. Oni si preto prví musia uvedomiť a zariadiť sa podľa toho, že nikto jednoducho nemôže dlhodobo a beztrestne robiť iným to, čo nechce, aby iní v žiadnom prípade nerobili jemu. V týchto prostých slovách, známych už 2000 rokov je totiž ukrytý geniálne jednoduchý princíp správneho prístupu k ľudí k ľuďom a národov k národom.

Ak sa ale Európa nenaučí tomuto jednoduchému zákonu lásky, ak sa nebude chovať k iným národom tak, ako chce, aby sa iné národy a chovali k nej, potom bude musieť na vlastnej koži prežívať dôsledky železného Zákona spätného účinku, pôsobiaceho presne v duchu starozákonných slov: oko za oko, zub za zub. Čo v našom prípade znamená: teror za teror, násilie za násilie, vraždenie za vraždenie a deštrukcia za deštrukciu.

Máme teda pred sebou dve cesty, ktorými sa môžeme vydať. Buď cestu cti, ohľaduplnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti každého jednotlivca a každého národa, alebo naopak môžeme aj naďalej kráčať cestou neúcty, bezohľadnosti, nadradenosti, arogancie a násilného vnucovania svojej vlastnej predstavy o živote iným, za čo sa nám potom v spravodlivom Zákone spätného účinku musí nevyhnutne dostať úplne rovnakej neúcty, bezohľadnosti, násilia a nešťastia, aké sme my sami spôsobovali druhým.