Písanie o živote …

Ak naša civilizácia bude mať ešte čosi takého, ako históriu, súčasné obdobie sa do nej určite zapíše. Čím? No predsa krízou veľmi podobnou tej karibskej v päťdesiatich rokoch minulého storočia, kedy stál svet iba na krôčik od jadrovej vojny. Dnes to však nie je Kuba, ale Sýria, kde sa USA a Rusko dostali do konfliktu, ktorý má nebezpečný potenciál prerásť až do jadrovej konfrontácie.

O tom, že je vec naozaj vážna svedčí fakt, že Rusi v čase najväčšej eskalácie krízy začali sťahovať domov zo zahraničia rodiny diplomatov a že uskutočnili pre nás neslýchané cvičenie civilnej obrany, v ktorom 40 miliónov ľudí nacvičovalo fungovanie života po jadrovom údere.

Z úst amerických i ruských generálov zneli tvrdé slová na adresu protivníka, pričom hrozné je, že od týchto mocných mužov vyššieho veku by sme predsa len očakávali určitú zrelosť a nadhľad, zatiaľ čo ich verbálny prejav mal naopak charakter post pubertálnych vyhrážok.

A hoci naša civilizácia momentálne viac menej balansuje na samotnom okraji hranice, deliacej nás od svetovej vojnovej katastrofy, obyčajní ľudia žijú pokojne svoj život a väčšina z nich vôbec o ničom netuší.

Avšak človek, ktorý o tejto kritickej situácii vie a pozoruje ľudí okolo seba, ponorených do svojich problémov, či tešiacich sa zo svojich radostí, musí si po určitom hlbšom uvažovaní uvedomiť, že v ich hlavách, mysliach a hodnotách musí byť pravdepodobne niečo zlé. Niečo skazené, ba až zvrátené, ak to znovu dotiahli až na pokraj vražednej vojny.

V našich hodnotách, v našom spôsobe myslenia a v celkovom charaktere nášho životného snaženia musí byť niečo naozaj vrcholne zvráteného, ak napriek prvej svetovej vojne s jej obeťami a materiálnou devastáciou, napriek druhej svetovej vojne s ešte väčším počtom obetí a ničením sme v súčasnej, takzvanej modernej dobe došli až na pokraj vojny tretej. Vojny, ktorá môže byť vojnou poslednou. A to nie preto, že by sme snáď po nej natoľko zmúdreli, ale preto, že nás už nebude a že spolu s nami zmiznú i zvrátené hodnoty, ktorým sme verili. Vražedné pseudo hodnoty, ktoré nás viedli od jednej hroznej vojny k druhej, až k vlastnému sebazničeniu.

Nedávno som počúval rozhlasovú reláciu o príčinách vzniku druhej svetovej vojny. Hovorilo sa v nej o Versaillskej zmluve, ktorá bola po prvej svetovej vojne uzavretá takým spôsobom, že to nevyhnutne muselo viesť k vojne ďalšej. V relácii sa tiež hovorilo o tom, že Anglicko v tichosti tolerovalo Versaillskou zmluvou zakázané zbrojenie Nemecka tajne dúfajúc, že sa jeho agresia obráti na východ smerom ku vtedajšiemu Sovietskemu zväzu. Že vo vojnovom konflikte sa navzájom položia na kolená problémové Nemecko a komunistické Rusko, čím získa Anglicko nadvládu nad Európu.

Hovorilo sa tam tiež o dohode o rozdelení Poľska medzi Ruskom a Nemeckom, k čomu aj došlo, pretože niekoľko dní po Hitlerovom napadnutí Poľska ho z východu napadla sovietska armáda a obsadila územia s Nemeckom vopred zmluvne dohodnuté. A hovorilo sa tam ešte o mnohých iných podrazoch, tajných zákulisných rokovaniach, nedodržaných zmluvách a všetky tieto známe i menej známe historické fakty boli prezentované ako udalosti, vedúce ku vzniku druhej svetovej vojny.

V skutočnosti to však bolo úplne inak! V skutočnosti boli totiž všetky tieto udalosti iba dôsledkami, ktoré vo svojom ďalšom reťazení viedli k zahájeniu vojny, zatiaľ čo ich pravou a prvotnou príčinou bola ľudská vierolomnosť, ľudská zákernosť, bezohľadnosť, nenávisť, chamtivosť, egoizmus a k tomu ešte mnoho iných, podobných negatívnych vlastností, prítomných v hlavách a mysliach politikov pri všetkých rokovaniach a uzatváraní zmlúv.

Áno, práve tieto najrozmanitejšie negatívne ľudské vlastnosti sa stali skutočnou príčinou druhej svetovej vojny! Vtedajšia politická a mocenská elita ich totiž niesla v sebe a za ich výdatného spolupôsobenia formovala charakter všetkých politických jednaní, plánov, zámerov, špekulácií, úkladov a úskokov, ktoré vo svojom súhrne napokon viedli až k tragickým udalostiam druhej svetovej vojny.

Avšak všetky spomínané negatívne vlastnosti politickej a mocenskej elity v konečnom dôsledku iba verne odzrkadľovali všetky chyby a nedostatky toho ktorého národa, z ktorého táto elita ako zo základnej platformy vzišla.

A presne rovnako je tomu i dnes! Nie mocní nášho sveta, nie generáli, ani politici určujú charakter a priebeh svetových udalostí. Alebo presnejšie povedané, neurčujú ich vôbec tak priamo, ako sa na prvý pohľad zdá, ale iba nepriamo.

Najpodstatnejším činiteľom sú totiž tí najobyčajnejší ľudia, ktorí charakterom svojho myslenia, svojich hodnôt a svojej životnej orientácie určujú charakter politickej a mocenskej elity, ktorá z týchto pomerov nevyhnutne povstáva. A táto elita potom svojimi rozhodnutiami utvára charakter a priebeh svetových udalostí, čo však znamená, že prvotnou príčinou všetkého, čo sa vo svete deje sú tí najobyčajnejší ľudia. Ich myslenie, hodnoty, mravnosť, morálka a životná orientácia. Toto základné a elementárne spoločenské podhubie sa potom zákonite premieta do spôsobu myslenia, konania, hodnôt, mravnosti, morálky, názorov a životnej orientácie mocenskej elity toho ktorého národa. A táto elita, na základe svojho vyššie uvedeného, celkového hodnotového naladenia potom určuje smerovanie národov, ako i charakter svetových udalostí.

Ak teda sme dnes vystavení hrozbe tretej svetovej vojny, nevyhnutne to musí znamenať, že takmer všetky hodnoty a celkové vnútorné naladenie obyčajných ľudí musí byť tak negatívneho druhu, ktorý vo svojej gradácii vedie skôr alebo neskôr nevyhnutne k vražedným svetovým konfliktom. Ku konfliktom, ktorých hlavnými vinníkmi sú prve obyčajní ľudia, pretože negatívny charakter všetkého toho, čo uznávajú a čomu veria nevyhnutne speje vo svojom stupňovaní až k vojnovým katastrofám.

Toto je veľmi jednoduchý, prostý a zákonitý dej, ktorý bol aktívny už pri vzniku prvej svetovej vojny, druhej svetovej vojny a je aktívnym i dnes. Ale keďže národy tento skrytý mechanizmus doteraz nepoznali a neustále vnútorne zotrvávajú v rozkladných hodnotách, musia nanovo prežívať vlastnú minulosť, ibaže v novom šate a v rozdielnych formách. Z tohto jednoduchého a prostého dôvodu preto dospelo ľudstvo najskôr k prvej svetovej vojne, potom k druhej a teraz speje k tretej.

Ako už teda bolo povedané na začiatku, čosi veľmi podstatné musí byť vo vnútri ľudí zlé. Ale čo?

Pozrime sa na život okolo seba a hľadajme to tam. Ak budeme schopní nazrieť trošku hlbšie pod zdanlivo celkom dobre fungujúci povrch musíme to tam nájsť!

Pod vonkajším pozlátkom ilúzie súčasného, navonok spokojného a bezproblémového života nemôžeme predsa nepostrehnúť bezohľadnosť, chamtivosť, podvod a klamstvo, ktoré sa pod ním skrýva. Nemôžeme nepostrehnúť nečestnosť, nespravodlivosť a bezbrehý egoizmus, ktorého je svet plný. Nemôžeme nepostrehnúť neušľachtilosť, nečistotu, skazenosť, nemorálnosť, nemravnosť a zvrhlosť, v ktorých sa ľudia utápajú. Nemôžeme nepostrehnúť surovosť a vulgárnosť, ktorá sa okolo nás šíri až do takej miery, že je to mnohými považované už za niečo celkom normálne. Nemôžeme nevnímať bezducho konzumný spôsob života, prázdnu poživačnosť a nízku snahu mať iba plné bruchá a plné peňaženky. Nemôžeme nevidieť ešte mnoho iných, negatívnych a zvrátených vlastností, ktorým sa ľudia vo veľkej miere oddávajú.

Niečím ako Sodomou a Gomorou je v skutočnosti tento svet a tak, ako bola zničená Sodoma a Gomora, tak v podobe vraždenia a apokalyptických hrôz permanentne dopadá zhnité ovocie pokrivených hodnôt späť na svojich pôvodcov, ktorí sú to potom nútení prežívať na vlastnej koži v podobe vojnových hrôz. Stále zas a znova, avšak žiaľ bez toho, že by sa poučili. A preto sa história stále opakuje.

Na akých len inteligentných a vzdelaných sa hrajú ľudia nášho sveta a pritom sú v skutočnosti obyčajnými, nepoučiteľnými hlupákmi, ktorí stále dookola opakujú tie isté chyby a preto ich neustále a vždy v rôznych obmenách dobieha vlastná minulosť.

Ako je vôbec možné, že títo vzdelaní a inteligentní ľudia, a zvlášť nášho moderného veku doteraz nepochopili, že jedine dobrom, že jedine rozvíjaním a pestovaním dobra sa je možné vyhnúť všetkému zlu, a to i tomu najväčšiemu v podobe vraždenia a vojny, pretože jedine dobro predstavuje cestu rozvoja a vzostupu jednotlivcov, národov i celého sveta.

Zlo, čo i len to najnepatrnejšie vedie svojim nevyhnutným stupňovaním nakoniec k seba zničujúcim tragédiám a k zničeniu všetkého toho, čo sa vo vzájomnom previazaní so zlom vybudovalo. Jedine dobro vo svojom stupňovaní môže prinášať čoraz väčšie dobro a rozkvet. Jedine dobro je život, zatiaľ čo zlo je smrť!

No a tým dobrom nie je nič iného, ako snaha ľudí byť čestnými, spravodlivými, ohľaduplnými, ľudskými a ušľachtilými. Ľuďmi, ktorí nehľadia iba na záujmy svojho brucha, ale i na záujmy svojho ducha. Ľuďmi, ktorí sú si vedomými toho, že skutočný zmysel bytia človeka spočíva predsa len v niečom oveľa vznešenejšom, ako iba jesť, piť, mať a užívať si, čiže v „hodnotách“, ktoré v súčasnosti vypĺňajú celý duševný obzor takmer až živočíšneho druhu existencie väčšiny ľudí.

Boj za mier a za oveľa plnohodnotnejší život v mieri teda spočíva v obrate ku všetkým vysokým, vznešeným a ušľachtilým hodnotám. Boj za mier a za právo prežiť svoj život v mieri je teda bojom za dobro v sebe a okolo seba. Je vedomou snahou o čistý a ušľachtilý vnútorný myšlienkový život. Je snahou o dosahovanie vysokých a vznešených ideálov a cností. Lebo každá iná cesta ako táto ľudí postupne oberá o mier vnútorný, aby ich nakoniec obrala aj o mier vonkajší a uvrhla do víru ničenia a skazy.