Skúste si predstaviť vyvrcholenie akčného filmu, v ktorom sa hlavný hrdina snaží zneškodniť nálož. Keď sa k nej napokon po prekonaní mnohých nebezpečenstiev dostane zistí, že v časovom strese nervy drásajúceho odpočítavania sekúnd musí vyriešiť rozhodujúcu dilemu, ktorý z dvoch drôtov, vedúcich k rozbuške prestrihne. Červený, alebo zelený? No a toto dôležité rozhodnutie hrdinu v akčných filmoch býva k veľkej úľave divákov zväčša správne.
V bežnom živote sa však do podobnej situácie dostáva každý z nás, a to práve vo vzťahu k falošnej a pravej kráse. Ibaže s tým rozdielom, že väčšina z nás sa žiaľ rozhoduje nesprávne.
K čomu by ale došlo, ak by sa onen filmový hrdina správne nerozhodol? Došlo by k výbuchu a zničeniu.
V našom prípade k nijakému náhlemu výbuchu nedochádza, avšak neustálymi nesprávnymi rozhodnutiami vo vzťahu k pravej a falošnej kráse dochádza k pomalému, ale istému smerovaniu nadol do záhuby a zničenia. Do záhuby a zničenia duše! Nedeje sa tak teda okamžite, ako v akčnom filme, ale pomaly a nebadane, pričom ale konečný výsledok je presne ten istý: zničenie a záhuba!
Pravá krása! Čo je pravá krása a odkiaľ pochádza?
Pravá krása je odleskom nádhery Najvyššieho! Je vznešená, čistá, ušľachtilá a povznášajúca. Preto má schopnosť zušľachťovať a povznášať. Povznášať nahor k Východisku a Zdroju všetkej krásy. Pravá krása oblažuje a robí človeka lepším. Lepším! Jej nevyhnutnou súčasťou je čistota a ušľachtilosť.
Ak máme uviesť nejaký príklad stačí spomenúť prírodu. Je krásna, čistá, občerstvujúca a povznášajúca v každom čase. Ak tomu tak nie je a kde tomu tak nie je má v tom prsty jedine človek.
A tým sa zároveň dostávame k otázke, čo je to teda oná otrávená, pokrivená a falošná krása.
Z temna, čiže od Zlého bolo videné, akým obrovským darom je pre človeka pravá krása, ktorá ho oblažuje a povznáša. Krása, ktorá ho robí lepším a dvíha nahor k tomu Jedinému – k Východisku všetkej krásy.
Aby tomu tak nebolo a aby bol tento nádherný dar znehodnotený, bola krása temnotou zámerne otrávená. Bola otrávená nečistotou!
Synonymom krásy a pôvabu na tejto zemi je žena. Ak by zostala takou, akou byť mala, už len svojim zjavom by všetko okolo seba povznášala a zušľachťovala. Svojho muža, svoju rodinu i celú spoločnosť.
Preto sa temnota zamerala práve na ženu. Na ženu, ako na rozhodujúci činiteľ vzostupu nahor prostredníctvom pôsobenia čistého pôvabu a ušľachtilej krásy. Temno ženu otrávilo ješitnou márnivosťou a vyzdvihovaním svojej telesnosti. Otrávilo ju márnivou túžbou páčiť sa a stať sa príťažlivou a žiaducou. Snahou využiť dar svojej krásy a pôvabu vo svoj vlastný, osobný prospech a nie k tomu, k čomu bola jej krása pôvodne určená. K povznášaniu a pozdvihovaniu všetkého nahor k Stvoriteľovi.
Takto bola teda krása otrávená! Zámerne a zákerne otrávená preto, aby namiesto zušľachťovania a povznášania všetkého všetko naopak poškvrňovala a zatláčala do špiny. Aby človek prostredníctvom nej nesmeroval hore, ale dolu.
Doménou pravej krásy je čistota a ušľachtilosť, kým doménou otrávenej a zvrátenej krásy je nečistá nízkosť a vyzdvihovanie telesnosti. Podľa toho ich veľmi ľahko rozpoznáme, ak len trochu chceme.
Ale kto v dnešnej dobe povrchnosti a plytkosti chce rozpoznávať a dá si námahu vnímať tieto rozdiely? Veď človek má dnes predsa každodenne na starosti množstvo iných, omnoho dôležitejších vecí.
Práve s tým však bolo počítané! Cielene bolo počítané s povrchnosťou ľudí, ktorí sa nechcú a nemajú chuť zaoberať jemnejším rozlišovaním. Bolo počítané s povrchnosťou ľudí, ktorí príjmu otrávenú krásu bez rozmýšľania! A keďže je v dnešnej dobe ľuďom naozaj zaťažko o niečom vážnejšie a samostatne premýšľať, bezmyšlienkovite prijali otrávenú krásu ako ideál a každodenne pokojne vstrebávajú tento jed. A tak je všetko strhávané do čoraz väčšej špiny, nízkosti a bahna.
Na jednej strane teda človek vo svojej prirodzenej túžbe siaha po kráse, avšak vo svojej povrchnosti a lenivosti uvažovať nevníma, že oná krása je zámerne otrávená a že namiesto toho, aby ho povznášala a dvíhala nahor ho čoraz viacej pošpiňuje a strháva nadol.
Deväťdesiatdeväť percent všetkej krásy je v dnešnej dobe poškvrnenej a nečistej! Je to jed, ktorým sa ľudia bezmyšlienkovite sýtia! Jed, ktorý im čoraz viacej otravuje ich vnútro! Ich dušu! Ich osobnosť! A tak to s ľudstvom, ponárajúcim sa do špiny smeruje prudko nadol. Veď napríklad i súčasný ekonomický úpadok je ešte okrem ďalších činiteľov aj dôsledkom čoraz väčšieho klesania do nemorálnosti.
Noviny, časopisy, knihy, filmy, internet, piesne, reklamy, výtvarné diela, toto všetko vyzdvihuje nečistú, zmyselnú a poškvrnenú krásu, ktorá strháva nadol. A už dokonca i veriaci, i mnohé veriace ženy podľahli tomuto jedu, pretože sa stali bezmyšlienkovitými konzumentmi módy. Módy, ktorá je opäť cielene utváraná tak, aby vyzdvihoval telesné vnady ženského tela.
Močiarom plným bahna a tej najhnusnejšej špiny sa stala zem. Zem, ktorá zneuctila krásu a pošpinila ju. Zem, ktorá sa prostredníctvom nečistej krásy ponára do špiny čoraz viac.
Kde sú ľudia, ktorí sa dokážu vytrhnúť z tohto všeobecného úpadku? Kde sú ľudia, ktorí dokážu prehliadnuť ľstivosť temnoty a zavrhnúť ňou vytvorenú, úpadkovú krásu? Kde sú ľudia, ktorí nechcú dať sami sebou takto manipulovať? Kde sú ľudia schopní hlbšieho zamyslenia? Kde sú ctitelia pravej, vznešenej, čistej a ušľachtilej krásy, ktorá povznáša a dvíha k Svetlu? Sú na zemi ešte vôbec takýto ľudia? Alebo je to tu všetko už len hnusný, smradľavý močiar, kráčajúci v ústrety osudu Sodomy a Gomory?
Spamätaj sa človeče a vytrhni sa z ošiaľu nízkosti! Neotravuj sa jedom, ale obklopuj sa pravou, čistou, vznešenou a ušľachtilou krásou, ktorá ťa bude povznášať. Nájdeš ju v prírode, v hudbe, v knihách, či kdekoľvek inde, ak ju hľadať chceš. Obklopuj sa ňou a čerpaj z nej. Nech ťa povznáša, zušľachťuje a dvíha. Zavrhni nemilosrdne všetko, kde takejto krásy niet a nepodporuj to! Nepodporuj to, lebo tým sa spájaš s nečistým a skaza a zničenie budú tvojim údelom. Ty sa staň jedine ctiteľom pravej krásy, aby tvojim osudom mohlo byť len šťastie, radosť a povznesenie.
Celá debata | RSS tejto debaty