Písanie o živote …

Burkini sú celotelové plavky moslimiek, ktoré sa najmä na francúzskych plážach stali jednou z najhorúcejších tém tohto leta. Reportérka Mathilde Cousinová bola napríklad svedkom ponižujúceho pokutovania ženy za to, že nemala oblečenie „rešpektujúce dobré mravy a sekularizmus“. Vyzeralo to dosť násilne, keď traja policajti obkolesili dotyčnú ženu, pričom jeden z nich držal prst na spúšti slzotvorného plynu.

A nakoľko ide naozaj o dosť radikálny postoj, akým sa súčasná moderná Európa rozhodla chrániť „dobré mravy“, pozrime sa bližšie na celý problém práve z hľadiska mravnosti a morálky. Z hľadiska toho, čo je naozaj mravné a čo nemravné, bez ohľadu na to, či ide o islam, alebo európske hodnoty.

Zámerne nepoužívam pojem kresťanstvo, pretože súčasná Európa už žiaľ nemá so skutočnými kresťanskými hodnotami takmer nič spoločné. A je nanajvýš paradoxné, že z hľadiska problému burkín sa islamský pohľad na vec a skutočné kresťanské hodnoty absolútne zhodujú.

Poďme však priamo k veci. Žena v islame chodí zahalená preto, aby mužov neprovokovala k zmyselnej nečistote. Aby muži ženu prvoplánovo nevnímali iba ako objekt svojich zmyselných chúťok, ale aby v nej na základe absencie všetkej vonkajšej zmyselnosti boli nútení hľadať hodnoty vyššie. Hodnoty duše a ducha. Žena v islamskom svete chodí teda zahalená preto, aby chránila muža od zla a nízkosti, ale zároveň aby chránila od nízkosti zmyselných pohľadov i samu seba.

S veľkým prekvapením však zistíme, že najvyššia autorita kresťanstva, samotný Ježiš Kristus má na vec úplne rovnaký názor. V tejto súvislosti totiž riekol: „Kto žiadostivo vzhliadne na ženu, už s ňou scudzoložil vo svojom srdci. Ak ťa teda zvádza tvoje oko na hriech, vylúpni ho a odhoď od seba, lebo lepšie je ti vojsť s jedným okom do života, ako skončiť s obomi očami v zatratení“.

Ak by sa teda Európa doposiaľ držala kresťanských hodnôt tak, ako tomu bolo v minulosti, európske ženy a dievčatá by sa nemohli promenádovať po plážach a kúpaliskách tak, ako sa po nich promenádujú dnes, provokujúc mužov k zmyselnej nečistote.

Ale dnešná realita je iná a tento druh všeobecne akceptovanej európskej nemravnosti, vzdialenej od pôvodných kresťanských hodnôt je v súčasnosti naopak považovaný za tradičné európske hodnoty a za „dobré mravy“, ktoré treba chrániť. Hoci aj násilím, pokutami a hrozbou použitia slzotvorného plynu.

A tak dochádza na francúzskych plážach k zvláštnemu precedensu, keď sa moslimky vo svojom plážovom odeve snažia hájiť skutočnú mravnosť, ako i skutočné kresťanské hodnoty. Tým ale zároveň nepríjemným spôsobom nastavujú zrkadlo nemravnosti dnešnej Európy a jej odklonu od vlastných, tradičných kresťanských hodnôt. A naša takzvaná moderná Európa reaguje tak, že represívnym spôsobom útočí na prejavy skutočnej mravnosti a násilím sa snaží presadzovať takzvané „dobré mravy a sekularizmus“, ktoré sú však v skutočnosti nemravnosťou a otvoreným výsmechom pravej mravnosti.

Uvedomujeme si vôbec, v akej dobe to dnes vlastne žijeme? Žijeme totiž v dobe tak neuveriteľne pokrivenej a pomýlenej, v ktorej je čierne považované za biele a biele za čierne. V dobe, v ktorej je sankcionovaná snaha o mravnosť a naopak, nemravnosť európskych žen na plážach, ale aj mimo nich v podobe mini módy je považovaná za „prejav dobrých mravov“.

Je očividne evidentné, že Európa sa vzdialila a stále viac vzďaľuje od tej najelementárnejšej mravnosti a morálky. Avšak morálka a mravnosť patria medzi základné duchovné hodnoty čo znamená, že vzďaľovaním sa od nich sa zároveň vzďaľujeme od hodnôt ducha, čím nevyhnutne duchovne upadáme. Duchovne sa prepadáme do hlbín, v ktorých už ani nie sme schopní rozpoznávať čierne od bieleho, dobré od zlého a mravné od nemravného.

V otázke mravnosti stojí teda súčasná Európa proti hodnotám ducha. Avšak naše univerzum, v ktorom žijeme povstalo z Ducha! A preto má v ňom budúcnosť iba to, čo sa o hodnoty Ducha opiera a čo ich rešpektuje. Naopak všetko, čo tieto hodnoty ignoruje sa dobrovoľne vydáva na cestu úpadku.

Úpadok ducha, morálky, mravnosti a spolu s nimi taktiež napríklad zmyslu pre česť, spravodlivosť, ušľachtilosť a iné vyššie hodnoty, takýto druh všeobecného úpadku však so sebou zákonite a nevyhnutne prináša úpadok materiálny. Úpadok ducha, totožný s vnútorným rozvratom osobnosti so sebou automaticky prináša rozvrat vonkajší.

Dnešný vnútorný hodnotový rozvrat súčasnej Európy teda celkom zákonite spúšťa najrozličnejšie rozvratné procesy a priam k sebe priťahuje najrozmanitejšie rozvratné živly, ktoré sa majú stať vonkajším, fyzickým a teda reálnym vykonávateľom tohto rozvratu. Jedným z takýchto činiteľov môže byť trebárs i súčasný prílev imigrantov a spolu s nimi prílev islamu v jeho agresívnej, netolerantnej a stredovekým spôsobom krutej podobe.

Zastaviť rozvrat je možné jedine návratom k skutočným hodnotám! K hodnotám ducha! K hodnotám skutočnej a pravej mravnosti, morálky, cti a spravodlivosti. Ak toto Európa nepochopí a nedokáže, je stratená. Bude musieť byť vo svojej súčasnej podobe absolútne rozvrátená, pretože jej vonkajší rozvrat sa stane nevyhnutným a zákonitým dôsledkom jej rozvratu vnútorného a hodnotového. Lebo natrvalo jednoducho nie je možné žiť bláznivom blude, že čierne je biele a biele čierne. Že dobré je zlé a zlé je dobré. A že práve európska nemravnosť je tými „dobrými mravmi a tradičnými hodnotami“, ktoré je treba chrániť. Lebo ako povedal Kristus, jedine mravnosť je cestou do života, zatiaľ čo nemravnosť cestou do záhuby.

PS. V čitateľoch môže vzniknúť oprávnená otázka, na akých pozíciách to vlastne stojím, ak na jednej strane vyzdvihujem prístup islamu k plážovej móde, avšak na druhej strane hovorím o islame ako o agresívnom a stredovekým spôsobom krutom náboženstve.

Osobne sa vždy snažím stáť na pozíciách skutočnej mravnosti a skutočných duchovných hodnôt bez ohľadu na akékoľvek náboženstvo. Pravdou totiž je, že pravá mravnosť a skutočné duchovné hodnoty tvoria zdravý základ všetkých náboženských systémov, zatiaľ čo to scestné, pomýlené, agresívne a netolerantné do nich z najrozličnejších dôvodov vniesli iba ľudia samotní. Tak boli ľudskou rukou skrivené a dehonestované všetky náboženstvá. Avšak pravá mravnosť a skutočné hodnoty ducha sú nezničiteľné a nemožno ich nikdy sprofanovať.