Písanie o živote …

Veľkým pozitívom dnešnej doby je skutočnosť, že skôr alebo neskôr vyjde všetko na povrch. Že skôr alebo neskôr dôjde k úniku až tak závažných informácií, ktoré môžu úplne zmeniť náš pohľad na svet a na hodnoty vo svete v súčasnosti preferované. A práve k takémuto niečomu došlo nedávno vo vzťahu k bohatstvu a bohatým.

Myslíte, že existujú nešťastní bohatí ľudia? Že existujú roztrpčení a sklamaní boháči, ktorí sú presvedčení o tom, že svoj život premrhali a prežili naprázdno? Znie to možno neuveriteľne, ale je ich oveľa viac, než by sa vôbec považovalo za možné. Tieto skutočnosti sa však na verejnosti veľmi nešíria. Ide totiž o tajomstvo, spojené s poslednými dňami bohatých, o ktorom vedia iba oni sami a ich najbližší. Tí ale nemajú záujem, aby sa čosi takého dostalo na verejnosť.

Náhla zmena celoživotného názoru mnohých majetných ľudí tvárou v tvár vlastnej blížiacej sa smrti je totiž ich blízkymi i týmto svetom považovaná za vyšinutie. Za psychické vyšinutie spôsobené strachom, dlhotrvajúcou chorobou, či stareckou demenciou. O nič iného podľa nich nemôže ísť, pretože jeho výsledkom býva radikálna zmena vo vnímaní hodnôt a celého doterajšieho spôsobu života.

To, čo takýto človek považoval za dôležité a venoval tomu všetky svoje sily je zrazu vnímané ako prázdne a ničotné. Ako niečo, čo vôbec nebolo hodné takej námahy a takých obetí. Je to vnímané ako čosi zlé a nesprávne, čo človeka iba odvádzalo od vecí naozaj hodnotných.

A z trpkej pachuti beznádejne premrhaného života sa rodí jasné poznanie, ako by sa dal prežiť oveľa správnejšie a hodnotnejšie. Keby to ovšem bolo možné a keby sa to dalo.

Keďže sa to ale žiaľ v žiadnom prípade nedá, zostáva už len možnosť varovať iných. Varovať ich pred tým, aby nepremrhali vlastný život honbou za hodnotami materializmu, hmotárstva, peňazí, majetkov, konzumu, moci a ľudskej slávy. To všetko je totiž iba ilúzia, v ktorú verí a v ktorej žije náš svet. Ilúzia, ktorá veľmi rýchlo bledne pred majestátom smrti, dávajúcim človeku vytušiť a vycítiť iný svet a iné hodnoty.

Hodnoty ducha, ktorých sa mal držať už tu na zemi! Ich preferovaním a ich prostredníctvom by mohol prežiť svoj život plnohodnotne a na jeho sklonku by nemusel s trpkosťou prežívať rozčarovanie z toho, akým bol a o čo usiloval. Rozčarovanie nad svojou zbytočnou honbou za pseudohodnotami, ktoré sa tvárou v tvár skutočným hodnotám javia ako ničotnosť.

Tieto skutočnosti sú samozrejme dôsledne držané po pokrievkou, aby ani lúč svetla neprenikol k ľuďom tohto sveta, ktorí uviazli v ošiali materializmu, konzumu a svojich nikdy nekončiacich hmotných potrieb. Aby ani lúč svetla neotriasol ich scestným presvedčením a oni snáď nezačali uvažovať, či všetko to, čo sa dnes tak vyzdvihuje má naozaj tú hodnotu, aká sa mu prisudzuje.

Avšak v tejto dobe temna, ktorá sa snaží udržať svojich otrokov v nevedomosti o skutočných hodnotách predsa len z času na čas dochádza k úniku informácií o posledných chvíľach majetných a bohatých. A presne takýmto druhom informácie je i text, ktorý napísal pred svojou smrťou Steve Jobs, jeden z najbohatších mužov našej planéty. Ide o zakladateľa počítačovej firmy APPLE a jeho majetok je odhadnutý na 8,3 miliardy dolárov. Zomrel na rakovinu pankreasu vo svojich 56 rokoch.

,,Došiel som až na vrchol úspechu vo svete biznisu. V očiach druhých je môj život zrejme stelesnením úspechu. Avšak mimo práce mám len málo radosti. Na konci je bohatstvo len aspektom života, ktorému som privykol. Keď teraz ležím na nemocničnej posteli a premietam si celý svoj život, uvedomil som si, že všetko to uznanie a bohatstvo, na ktorom som si toľko zakladal, zbledlo a stratilo význam tvárou v tvár blížiacej sa smrti.

V tme sa pozerám na zelené svetlá strojov, ktoré ma udržujú pri živote a počujem ich mechanické bzučanie. Cítim, ako sa blíži dych smrti. Teraz už viem, že keď si nahromadíme dostatočné bohatstvo, aby nám vydržalo po zvyšok života, mali by sme sa usilovať aj o niečo ďalšie, čo s bohatstvom nesúvisí. Malo by to byť niečo oveľa dôležitejšie: možno vzťahy, alebo umenie, snáď sen z mladosti …

Bezuzdné nasledovanie bohatstva nás premení v pokrivené bytosti, ako som ja. Boh nám dal zmysly a možnosť cítiť lásku v srdci každého, nie ilúziu ktorú prináša bohatstvo. Bohatstvo, ktoré som získal v mojom živote si nemôžem vziať so sebou. Môžem si odniesť len spomienky vyvážené láskou.

To je skutočné bohatstvo, ktoré vás bude nasledovať, sprevádzať a dodávať vám svetlo a silu na to ísť ďalej. Láska môže cestovať tisíce kilometrov. Život nemá žiadne obmedzenia. Choďte tam, kam chcete ísť. Dosiahnite výšin, ktoré chcete dosiahnuť. Je to všetko vo vašom srdci a vo vašich rukách.

Aká posteľ je najdrahšia na svete? Nemocničná! Môžete zamestnať niekoho, kto bude riadiť vaše auto, niekoho kto pre vás bude zarábať peniaze, ale nikdy nemôžete najať niekoho, kto by za vás niesol vašu chorobu. Stratené materiálne veci je možné nájsť. Ale je tu jedna vec, ktorá nemôže byť nikdy nájdená v prípade straty – život.

Keď ide človek na operačnú sálu, uvedomí si, že existuje jedna kniha, ktorú má ešte dočítať – Kniha zdravého bytia. Bez ohľadu na štádium života v ktorom sa nachádzate, budete každý raz čeliť dňu, kedy sa opona zatiahne.

Ochraňujte lásku k vašej rodine, lásku k svojmu partnerovi, lásku voči svojim priateľom … Majte radi sami seba a s láskou sa starajte o ostatných.“

Toľko teda Steve Jobs.

Láska, ohľaduplnosť a úcta ku všetkým ľuďom! Česť, spravodlivosť, dobro, ušľachtilosť, skromnosť a záujem o veci vyššie, hmotnú existenciu presahujúce! To sú skutočné hodnoty, o ktoré má každý z nás snažiť! Hodnoty, ktoré má každý z nás postaviť na prvé miesto a až po nich a prostredníctvom nich má usilovať o svoje materiálne zabezpečenie.

Ak budeme takto jednať, prežijeme svoj život plnohodnotne. Potom nebudeme musieť zomierať s pocitom trpkosti a z oprávnenými obavami z toho, čo nás za naše nezvládnutie pozemského života po smrti na druhom brehu čaká.

Ak ale hodnoty materiálne postavíme nad hodnoty ducha, alebo dokonca hodnoty materiálne budeme považovať za tie jediné, čo vôbec jestvujú, beznádejne premárnime vlastný život, naše posledné dni budú bolestné a do reality ducha odídeme ako tí najposlednejší žobráci, pretože všetko naše úsilie bolo iba hmotné.

Je vari toto skutočne tým, čo chceme? A nebolo by vari lepšie spamätať sa už teraz, ako až potom, pred našou smrťou, keď už bude neskoro a my nebudeme môcť nič zmeniť? Tak ako Steve Jobs, ktorému nakoniec nebolo nič platné ani všetko jeho bohatstvo?