Písanie o živote …

Ticho! Ak vyjmeme ľudské aktivity, všade okolo nás, v prírode i vo vesmíre, vládne predovšetkým ticho. Zvuky, vytvárané mnohými, dávno minulými ľudskými civilizáciami, ba i samotné tieto civilizácie sa opätovne ponárajú do nepreklenuteľného ticha, z ktorého na určitý čas povstali. A ani s tou našou súčasnou civilizáciou to pravdepodobne nedopadne inak.

Celé univerzum je ponorené do mlčania. A z tohto nekonečného mlčania tu a tam povstávajú zvuky, aby napokon opätovne zanikli v mlčaní. I naša planéta sa vznáša v tichu a je tichom obopnutá a obklopená. Veľké mlčanie vládlo na Zemi i vtedy, keď sa na nej objavil prvý človek. Ľuďom, ktorí chceli prežiť vo vtedajších, neľahkých podmienkach nezostávalo nič iné, ako naladiť sa na okolité mlčanie a stať sa k nemu vnímavými. Prostredníctvom svojho vnímavého pozorovania si napokon začali uvedomovať, že ono veľké ticho sa im predsa len niečím prihovára. Že sa im prihovára určitými, dôsledne fungujúcimi zákonitosťami.

Prví ľudia si uvedomili, že Slnko pravidelne vychádza a zapadá, že sa pravidelne obmieňa jar, leto, jeseň a zima, že prichádzajú búrky a dažde, ktorým predchádzajú vždy rovnaké príznaky a tak ďalej a tak ďalej.

Uvedomili si tiež, že keď do zeme v pravý čas vložia semienko nejakej rastliny, že po určitej dobe z neho vyrastie nová rastlina, ktorá im to malé semienko vráti nazad v stonásobnej miere.

A tak si začali dorábať obilie na chlieb.

Ľudia však na to museli prísť sami, svojím vnímavým naladením sa na nepreniknuteľné mlčanie okolitého sveta, v ktorom prebiehali zákonitosti života. Jedine ľudia samotní sa museli snažiť spoznávať a spoznať tieto zákonitosti, museli ich doslova vylúpnuť z ticha, aby ich poznanie mohli následne zúžitkovať vo svoj prospech.

Lebo ono veľké mlčanie obsahuje všetko! Nie je hluché, ale nevysloviteľne obsažné! Od samého počiatku v sebe skrývalo úplne všetko. Iba človek sám sa musel snažiť do neho započúvať a zachytiť v ňom a vziať si z neho všetko, čo pre seba potreboval. Iba človek sám musel pochopiť, že keď v určitý čas vloží do zeme zrniečko pšenice, po určitej dobe mu zem vydá klas. Týmto poznaním bolo možné zahnať hlad. Ľudia však museli trpieť i nedostatkom, i hladom až dovtedy, kým to sami nepochopili.

Veľké, nepreniknuteľné, avšak nesmierne obsažné mlčanie vládne aj naďalej všade vôkol nás a iba ľudia samotní sa musia snažiť naladením sa na jeho obsah získať pre seba to, čo ešte potrebujú.

Presne takto to funguje! Presne takto vznikli mnohé zázračné objavy, ktoré posúvali ľudstvo v jeho vývoji. Presne takto vznikla mnohá nádherná hudba, mnohé veľké literárne diela a vlastne úplne všetko. Úplne všetko, každé nové poznanie musel človek sám, svojim úsilím a snažením dokázať vylúpnuť z onoho veľkého, nekonečne všeobsiahleho mlčania, ktoré nás obklopuje. Z mlčania, v ktorom je skryté všetko. V ktorom je skrytých ešte mnoho ďalších, nových zázračných vecí a objavov, ktoré musíme sami vyzískať svojim ďalším úsilím a snažením.

Je preto veľmi zvláštne, že sa človek naivne pýta, či vôbec existuje Stvoriteľ, ak neustále a už po celé tisícročia iba mlčí. Takémuto jedincovi treba jednoznačne zdôrazniť: Človeče, nenašiel si iba preto, lebo si vážne nehľadal! A pretože si nikdy vážne nehľadal a nesnažil sa, ono veľké, všeobklopujúce mlčanie ti ani nevydalo svoje najvznešenejšie tajomstvo, nachádzajúce sa v najvrcholnejšom bode ticha a v najtajnejšej komnate mlčania.

Áno, Stvoriteľ je a zostáva zahalený mlčaním, ale vycítiť ho a spoznať nezvratnosť jeho existencie je umožnené tým, ktorí v onej nepreniknuteľnosti mlčania dostatočne vážne a dostatočne hlboko pátrali. A tí, ktorí sa naozaj poctivo snažili, tohto poznania aj dosiahli.

Avšak tí, ktorí sa dostatočne nesnažili, nepátrali, nehľadali a nenaladili sa, tí zostávajú s prázdnymi rukami. Je to však jedine ich chyba!

Tak, ako by človek musel trpieť hladom, ba dokonca i zahynúť, keby vlastným snažením nedokázal vylúpnuť z nepreniknuteľnosti mlčania poznanie správneho času vloženia zrna do zeme, ktoré mu prináša klas, presne rovnako musí človek duchovne biediť, hladovať, hynúť, ba dokonca zahynúť, ak nedokáže z nepreniknuteľnosti toho istého mlčania vylúpnuť istotu presvedčenia o existencii zdroja všetého života – Boha!

Boh je život! A jedine spojenie so životom, so zdrojom všetkého života môže dať pravú plnohodnotnosť a plnosť životu človeka na zemi.

Tak, ako nám zrno vložené do zeme prináša v pravý čas klas a teda chlieb, ktorý nás drží pri živote, tak jedine spojenie so Zdrojom všetkého života prináša životu človeka pravú a skutočnú plnohodnotnosť.

Bez chleba zomierame hladom a bez Boha zomierame v prázdnote, bezobsažnosti a neplnohodnotnosti svojho bytia.

Chlieb je životom tela a spojenie so Stvoriteľom je životom ducha. Je životom a Svetlom ľudského bytia. Jedno aj druhé však bolo a je treba vylúpnuť z nepreniknuteľnosti všeobsiahleho mlčania vlastným úsilím a vlastným snažením. Toto však musí urobiť každý sám za seba. Nikto iný to za nás neurobí.

Tak, ako ono veľké mlčanie skrýva v sebe ešte obrovské množstvo tých najneuveriteľnejších objavov, tak v sebe skrýva i to najzásadnejšie a najvyššie poznanie, aké vôbec jestvuje. Nezvratné poznanie súcnosti existencie Stvoriteľa!

Človeče, stíš sa! Načúvaj pozorne onomu mlčaniu. Hľadaj v ňom a pátraj v ňom! Dostatočne vážne, dostatočne hlboko a dostatočne silno. Potom, jedine potom nájdeš!

Nikdy však nie je možné nájsť tomu, kto vážne nehľadá! Kto sa už ani vôbec nedokáže naladiť na všeobsiahle ticho, pretože je neustále ponorený v rušivom hluku, vytvorenom človekom.

Ak si teda človeče doteraz ešte nenašiel, netvrď že Stvoriteľ neexistuje! On existuje! Je však zahalený múrom mlčania, cez ktorý dokážu preniknúť iba naozaj vážne hľadajúci.