Písanie o živote …

Pre človeka dnešnej doby má zmysel iba to hmotné a hmatateľné. A pri tom to najpodstatnejšie je predsa len skryté v niečom úplne inom. V niečom, čo nie je hmatateľné. V niečom, čo sa skrýva hlboko v nás a čo je aj napriek svojej skrytosti kľúčové.

Čo je to? Predsa náš vnútorný život a jeho kvalita. Práve na ňom totiž stojí a padá úplne všetko. Presnejšie povedané, na jeho kvalite. Na dobre, čistote, spravodlivosti a ušľachtilosti, ktoré vo svojom vnútri vedome pestujeme a podporujeme. Na tom, že sa už vo svojom vnútri stránime každého zla, každej nečistoty a každej nespravodlivosti.

Ak totiž budeme práve takto činiť, začne sa všetko okolo nás postupne pretvárať k lepšiemu, pretože úplne všetko, čo na našej planéte prostredníctvom ľudí vzniká má svoj pôvod v ľudskej mysli. Lebo na tomto svete nejestvuje celkom ničoho, čo by najskôr nepovstalo v mysli človeka. Naše myslenie je epicentrom všetkého. Je jadrom a základňou, kde sa všetko najskôr sformuje, aby sa potom následne sformovalo i navonok, úplne viditeľne.

V poznaní tejto skutočnosti spočíva nesmierna dôležitosť! Kvalitou našich myšlienok môžeme totiž veľmi výrazným spôsobom prispievať, alebo k budovaniu, alebo k ničeniu! A keďže žiaľ ľudia o týchto skutočnostiach vo všeobecnosti nič nevedia, ich nesprávne a neušľachtilé myslenie otravuje život okolo nás ako jed.

Pochopme to predsa a vyvoďme z toho pre seba nevyhnutné dôsledky, pretože v tomto poznaní spočíva všetko! Ako vzostup, tak i pád!

Veď čo dobrého môže jednotlivcom, národom i celému ľudstvu priniesť neustála tvorba a pestovanie myšlienok závisti, nenávisti, zloby, nevraživosti, chamtivosti, vypočítavosti, nadradenosti, karierizmu, túžby po moci a mnoho iného, podobného druhu?

Ľahostajnosť a podceňovanie týchto skutočností nie je na mieste! Pochopme predsa, že to, čo sme v každodennej realite nútení prežívať je v skutočnosti odrazom spôsobu nášho myslenia. Vonkajšie pomery nám totiž ako v zrkadle ukazujú, akými naozaj vnútorne sme. Aká je kvalita nášho vnútorného, myšlienkového a citového života.

Môžeme samozrejme ignorovať všetko, čo tu bolo povedané a aj naďalej vo svojom vnútri prechovávať myšlienky zlé a nečisté. Myšlienky, ktoré konštruktívnym spôsobom nerešpektujú železný chod vesmírnych zákonitostí. V logike fungovania stvorenia nám to však nevyhnutne prinesie iba nepohodu, zlo a nešťastie.

A ak aj napriek tomu zostaneme slepými a hluchými voči nepopierateľnému faktu, že úplne všetko má svoj počiatok v našej mysli, môžeme očakávať iba čoraz väčšie stupňovanie sa zla a negativity. Bude to k nám prichádzať, ako údery, snažiace sa nás vyburcovať z doterajšej ľahkomyseľnosti v nazeraní na náš osobný vnútorný život a jeho kvalitu.

A ak napokon nedôjde k pochopeniu a nevyhnutnému skvalitneniu vnútorného života ľudstva, budeme práve prostredníctvom našich vonkajších pomerov neúnavne a neustále burcovaní z našej ľahkomyeľnosti údermi čoraz ťažšími. Údermi, ktoré vo svojom stupňovaní až do neúnosnosti aj tak nakoniec vynútia bezpodmienečné akceptovanie všetkých, vyššie uvedených skutočností.

Niet inej cesty! Musíme sa skloniť! Musíme sa stať konečne ľuďmi, ktorých vnútorný život je čistý, ušľachtilý, čestný, mravný a spravodlivý. Čím skôr k tomu dôjde, tým skôr sa vzájomné vzťahy ľudí okolo nás i v celej spoločnosti začnú i navonok transformovať do podoby ušľachtilosti, čestnosti, mravnosti a spravodlivosti.

Lebo ľudia, jednotlivci, ale i celé národy môžu žiť iba v takých pomeroch, aké si kvalitou svojho vnútorného života zaslúžia. Tieto dve veci sú spojenými nádobami. Takýmto spôsobom sa totiž prejavuje dokonalá vesmírna Spravodlivosť, prostredníctvom ktorej sa každému z nás dostáva v pomeroch a v realite, v ktorej musí žiť presne toho, čo si zaslúži. To znamená toho, aký vnútorne je a čím sa vnútorne zapodieva.

Možno teda práve dnes nastáva čas k rozhodujúcemu obratu! K obratu, ktorý môže a pri správnom pochopení a úsilí o čistotu a ušľachtilosť vlastného vnútorného života dokonca musí priniesť viac radosti a svetla do života jednotlivcov a doposiaľ nevídaný rozmach všetkým národom i celej ľudskej civilizácii.

Nepremeškajme to! Ešte je čas! Lebo napokon môže naopak nastať chvíľa, kedy náš nesprávny spôsob myslenia dá do chodu také negatívne veci, ktoré už nebude možné zvrátiť. Potom bude musieť celé ľudstvo, každý národ i každý jednotlivec vypiť nami samými naplnený kalich horkosti a utrpenia až do dna.

Doslova každý deň sme prostredníctvom súčasných médií konfrontovaní s mnohými tragickými a bolestnými udalosťami v rôznych kútoch sveta. Čo sa však bude musieť ešte udiať, aby sme sa naozaj zamysleli nad skutočnými príčinami toho, prečo sa veci dejú práve takýmto spôsobom? Čo bude musieť ešte prísť, aby nás to donútilo uvedomiť si, že všetko, k čomu dochádza povstáva z negativity nášho vlastného spôsobu myslenia?

Dnes je ešte čas, aby sme to pochopili relatívne bezbolestne. Zajtra však už môže dôjsť k tomu, že nás k pochopeniu týchto skutočností začnú tlačiť udalosti, ktoré nám v železnom chode zákonov nášho univerza prinesú mnoho zbytočného utrpenia.