Písanie o živote …

Najhlbšou prirodzenosťou človeka je jeho snaha vedieť. Snaha poznať, ako sa veci v skutočnosti majú. Jednoducho povedané, snaha poznať pravdu.

A to platí i vo vzťahu k zásadným otázkam našej existencie. Teda k otázkam skutočného zmyslu nášho života, k otázkam smrti a toho, čo bude po nej a k mnohým iným otázkam podobného druhu.

Človek by mal preto vedieť, že všetky odpovede na ne má vo svojich vlastných rukách a on sám sa je ich schopný dopátrať. Dôjde k tomu ale jedine vtedy, keď sa dokáže správnym spôsobom napojiť na informačné zdroje univerza. Odpovede potom zrazu vyvstanú v jeho vnútri, ako jeho osobné vnútorné prežitie. Ako niečo, o čom vie a jasne cíti, že je to presne takto a že to ani nemôže byť inak. O čom vie, že je to jednoducho pravda.

Povedzme si teraz niečo bližšie o spôsobe, akým je človek schopný toho dosiahnuť. Ide o metódu, ktorá je síce oddávna známa, iba v dnešnom modernom svete sa na ňu akosi zabudlo.

V dávnych dobách existovali takzvaní „pustovníci“. Boli to ľudia, ktorí odišli na dlhší čas niekam do ústrania a do samoty, kde žili veľmi skromne a svoj čas trávili v modlitbách, rozjímaní a premýšľaní.

I keď pustovníci prebývali na odľahlých miestach, ľudia o nich vedeli a sporadicky ich navštevovali. A to predovšetkým vtedy, keď si vo svojom vlastnom živote nevedeli dať v niečom rady. Keď hľadali odpoveď na nejakú zásadnú životnú otázku. A práve pustovníci im mnohokrát boli schopní poskytnúť uspokojivé odpovede.

Otázka však znie, odkiaľ čerpali svoju múdrosť a kde nachádzali tieto odpovede? Veď predsa žili dlhý čas v úplnej samote a v odlúčení od vtedajšej civilizácie. V čom teda spočívalo ich tajomstvo?

Ich tajomstvo sa skrývalo v duchovnej zákonitosti hutnenia myšlienok, prostredníctvom ktorej sa dokázali napojiť na informačné zdroje univerza. Odtiaľ čerpali svoje odpovede, korešpondujúce s pravdou, to znamená s tým, ako sa veci naozaj majú. Ich múdrosť nebola teda múdrosťou rozumového poznania a vzdelania, ale pramenila z hĺbky ľudského vnútorného prežívania.

Lebo rozumové poznatky a vzdelanie je jedna vec, zatiaľ čo skutočná múdrosť vec druhá. Jasným a výrečným svedectvom tohto tvrdenia je práve dnešná doba plná vzdelaných ľudí, v ktorej paradoxne skutočnú, hlbokú a pravú múdrosť vlastní iba málokto.

Takže poďme už konečne k jadru veci a povedzme si, ako sa je možné dopracovať k múdrosti prostredníctvom metódy hutnenia myšlienok. Táto metóda je založená na princípe myšlienkového magnetizmu, na základe ktorého je schopné naše osobné, hlboké vnútorné zaujatie nejakým problémom k sebe magneticky priťahovať zodpovedajúce riešenia, čerpajúc z informačnej databázy univerza.

Predstavme si, že sa vnútorne intenzívne zaoberáme nejakým zásadným problémom. Trebárs hľadaním zmyslu života. Nie je to otázka ľahká, ani jednoduchá. My však o nej intenzívne uvažujeme, neustále sa k nej vraciame, spriadame svoje teórie a snažíme nájsť uspokojivú odpoveď.

Ak je naša snaha naozaj vážna a ak v takomto intenzívnom vnútornom zahĺbení zotrvávame dlhší čas, naše citovo myšlienkové zaujatie sa stáva silne magnetickým. No a prostredníctvom tohto intenzívneho magnetizmu sa na základe zákona rovnorodosti začne pomaly vytvárať neviditeľné vnútorné spojenie s jemnejšími hmotnými, alebo dokonca duchovnými úrovňami univerza, z ktorých sa nám môže dostať riešenia nášho problému.

A ak o týchto veciach nehovoríme, iba sa nimi intenzívne vnútorne zaoberáme, nakoniec naše citovo myšlienkové sústredenie magneticky zosilnie až natoľko, že k sebe na základe už spomínaného zákona rovnorodosti skutočne pritiahne riešenie daného problému.

A človek zrazu začne poznávať odpoveď. Po dlhom období intenzívneho hľadania, ba dokonca až vnútorných bojov a zápasenia začnú pred ním odpovede vyvstávať s neobvyklou jasnosťou. Dochádza k tomu v jeho vlastnom, osobnom vnútornom prežití, ktorému sa v dávnych časoch sa hovorilo osvietenie. Človeku sa jednoducho vnútorne rozjasní a on vo svojom vnútri poznáva, ako sa veci v skutočnosti majú.

A človek zrazu vie! Zrazu už pozná odpoveď! Už vie, že je to práve takto, pričom má úplnú vnútornú istotu. Jasne cíti, že jeho poznanie korešponduje s pravdou, pretože k nemu prišlo z výšin univerza.

Je to niečo úplne iné, ako to vyčítané a naučené. Je to múdrosť, prameniaca so zákonitostí univerza a zohľadňujúca v sebe tieto zákonitosti. Je to múdrosť, ktorá korešponduje s pravdou. Je to niečo výnimočné, čo každý človek jasne pocíti, keď sa ho to dotkne. Je to múdrosť, prichádzajúca k ľuďom z výšin univerza, avšak iba za podmienok, že sa oni sami stali prostredníctvom svojho vážneho, intenzívneho a úprimného zaujatia toho hodnými. Dokonalé zákony stvorenia totiž veľmi ľahko vylúčia každú povrchnosť, plytkosť, či neúprimnosť.

Priemerný, nevedomý a racionálne založený človek dneška sa môže s nepochopením pozerať na dávnych, takzvaných pustovníkov a vnímať ich ako odľudov, alebo dokonca darmožráčov. Nechápe však, že to boli ľudia, ktorí obmedzili svoje osobné potreby na minimum a ktorí sa dobrovoľne zriekli bežného života v snahe nájsť odpovede na základné otázky bytia. A keď to dokázali, keď načreli zo žriedla skutočnej múdrosti, začínala spravidla druhá časť ich pôsobenia, kedy svojou múdrosťou, čerpanou z výšin pomáhali iným.

V súčasnosti hľadajú ľudia odpovede v ťažkých, alebo nezvládnuteľných životných situáciách u psychológov, alebo v omnoho menšej miere u kňazov. Čo sa týka psychológov, ich múdrosť pochádza iba z rozumového vzdelania. Svoju profesiu vyštudovali na vysokej škole a vykonávajú ju v zohľadňovaní najnovších moderných vedeckých poznatkov a skúseností. Je to ale všetko predovšetkým čistý rozum, bez vnútorného spojenia s informačnými databázami univerza. Je to teda iba niečo, čo je len naučené.

Žiaľ, veľmi podobné je to aj u kňazov, ktorí získali oprávnenie k svojmu pôsobeniu absolvovaním náročného teologického štúdia, zahrňujúceho veľké množstvo rozumových poznatkov, ktoré museli zvládnuť. Je to teda aj v ich prípade opäť mnohokrát len to rozumové, ktorému chýba hlboké, osobné, citovo myšlienkové napojenie na informačné zdroje univerza. Na druhej strane je ale treba poctivo priznať, že práve kňazi majú omnoho väčšie predpoklady k získaniu zvnútorneného prijímania informácií a inšpirácií z vyšších úrovní.

A teraz sa dostávame k hlavnému účelu tohto textu, ktorým je ukázanie cesty k nadobudnutiu múdrosti. Cesty k schopnosti samostatne sa dopracovať k odpovediam na dôležité otázky vlastného bytia.

Účelom tohto textu je ukázať, akým spôsobom sa môžeme stať plne samostatnými osobnosťami. Osobnosťami, nezávislými na názoroch, poučkách a poznaní iných.

K tomu, aby sa človek stal v pravom slova zmysle múdrym sa netreba vôbec stať pustovníkom. Úplne postačí, ak správne pochopí princíp fungovania myšlienkového magnetizmu, prostredníctvom ktorého, ak to bude brať dostatočne vážne a bude v tom dostatočne vytrvalým, sa môže stať on sám osobne znalým všetkých tajomstiev života v zmysle pravej a skutočnej vnútornej múdrosti.

Lebo všetky veľké veci a všetko najzásadnejšie poznanie sa pre každého človeka nachádza v tomto stvorení ako na bohato prestretom stole, avšak on sám sa najskôr musí stať vnútorne schopným z tohto bohatstva vedome načrieť.

Musí teda splniť určité podmienky a určité kritériá, konkrétne v našom prípade musí svojou vážnou vnútornou snahou dosiahnuť takej intenzity osobného myšlienkového magnetizmu, ktorá k nemu v zákonitom deji pritiahne odpovede na všetky jeho zásadné otázky.

Ba ide to ešte ďalej, pretože tieto intenzívne vnútorné deje napokon prerastú až do hmotnej reality a človek môže byť neraz dokonca i fyzicky a reálne nasmerovaný k celkom konkrétnym okolnostiam, alebo ľuďom, ktorí mu môžu poskytnúť rozhodujúci impulz v jeho hľadaní a nachádzaní odpovedí. V nachádzaní odpovedí na najzásadnejšie otázky, týkajúce sa ľudského bytia, jeho zmyslu, jeho hodnoty a všetkého, čo s tým súvisí. Je k tomu treba iba vôľa, snaha a trochu času na chvíle tichého sústredenia.

Každý z nás je teda schopný stať sa múdrym a vnútorne osvieteným. Stať sa človekom vidiacim, vnímajúcim a poznávajúci veci v pravom svetle. To jest tak, ako v skutočnosti sú.

Smutný fakt, že takýchto ľudí je na svete len málo však žiaľ svedčí o tom, že námahu s tým spojenú je schopný a ochotný vynaložiť iba málokto. A preto má náš svet iba vzdelanosť a vzdelaných, ale nie múdrosť a múdrych.