Písanie o živote …

Nie je samozrejme nič zlého na tom, že ľudia túžia byť zdraví. Nie je nič zlého na tom, keď sa o to aktívne usilujú. Keď sa snažia dodržiavať správnu výživu, keď sa snažia športovať, keď sa zúčastňujú rôznych kurzov zdravej výživy, keď sa v tomto smere vzdelávajú a aktívne získavajú informácie o rôznych trendoch zdravého života a tak ďalej a tak ďalej.

Nie je to nesprávne. Človek má byť vo vzťahu k svojmu zdraviu zodpovedný a má sa oň starať, ale veľkou otázkou zostáva, či naozaj stačí iba toto? Či sa má naozaj stať zdravie a zdravý životný štýl akousi modlou nášho života? Alebo naopak, či nám má práve zdravie poslúžiť tomu, aby sme jeho prostredníctvom mohli dospieť k skutočnému cieľu nášho života?

Áno zdravie je veľmi dôležité, ale nesmie sa stať našim životným cieľom. Zdravie je totiž iba prostriedkom k realizácii skutočného a pravého zmyslu nášho života. Zdravie teda nie je cieľom samotným, ale iba prostriedkom k cieľu. Toto si musia uvedomiť najmä všetci tí, ktorí doslova podľahli kultu zdravia a vytvorili si z neho modlu.

Na čo nám totiž bude dlhý život, prežitý trebárs aj v zdraví? Na čo nám bude, keby sme sa dožili hoci aj dvesto, alebo tristo rokov, ak nespoznáme jeho skutočný zmysel a nenaplníme ho?

Budeme síce zdravými, dokonale si užijeme všetkých životných radostí, ale v skutočnosti svoj život premrháme a prežijeme zbytočne. Zbytočne preto, lebo sme nepochopili jeho zmysel. Lebo sa nám jeho jediným zmyslom stalo žiť zdravo a dlho. Ale žiaľ bezobsažne a prázdnym spôsobom!

Čo je teda pravým cieľom a zmyslom nášho bytia? Iste všetci veľmi dobre poznajú úslovie: V zdravom tele zdravý duch. Tieto múdre slová nás veľmi jednoduchým spôsobom smerujú k pochopeniu zmyslu a cieľa nášho života. O zdravom tele sa v ňom totiž nehovorí ako o hlavnom účele a cieli, ale len ako o prostriedku k dosiahnutiu zdravého ducha.

Toto úslovie nám teda jednoznačne hovorí o duchu a jeho správnom rozvoji v zdravom tele. Hovorí o duchu a duchovných hodnotách s ním súvisiacich.

Cieľom a zmyslom života človeka je teda jeho duchovný rozvoj. Je ním rozvíjanie duchovnej podstaty našej osobnosti, k čomu nám má ako ten najlepší predpoklad poslúžiť zdravé pozemské telo.

Duchovný rozvoj v sebe zahŕňa rozvoj poznania tých najpodstatnejších otázok ľudského bytia. Poznania toho, kto sme, odkiaľ prichádzame a kam smerujeme. Poznania základných zákonitostí, ktoré hýbu stvorením a ktorých účinkom podlieha úplne všetko, čo jestvuje. Teda i človek. Duchovný rozvoj v sebe zahŕňa snahu o poznanie a prispôsobenie svojho života tým najvyšším hodnotám, ktoré vôbec vo stvorení jestvujú a ktorými sú Čistota, Láska a Spravodlivosť.

Zmyslom života človeka je teda jeho duchovný rozvoj. Človek by mal duchovne rásť, rozvíjať sa a napredovať. A to v poznávaní a v žití skutočných hodnôt. A tiež v poznávaní duchovných zákonitostí.

Ak tak nerobí, svoj život nežije správne a premrháva ho. Jeho život sa potom z hľadiska napĺňania skutočného zmyslu stáva zbytočným. Človek žije zbytočne! Zbytočne, i keby prežil v zdraví hoci i tristo rokov!

Skutočná kvalita a skutočná hodnota života totiž spočíva v niečom úplne inom, ako iba v dlhom a zdravom živote. Pre lepšie pochopenie si uveďme príklad. Ježiš Kristus žil na zemi iba 33 rokov, ale čo sa týka skutočnej kvality a hodnoty jeho života, predstavoval v žití duchovných právd dokonalosť, ktorá môže byť príkladom pre všetkých ľudí.

Zo skutočného, čiže duchovného hľadiska teda vrchovato naplnil zmysel života, i keď žil iba 33 rokov.

Mnohí ľudia pred ním i po ňom žili omnoho dlhšie, ale ani zďaleka sa nepriblížili ku kvalite jeho príkladného života. Avšak úlohou každého človeka na tejto zemi je prežiť naozaj kvalitný život. Tá kvalita ale spočíva v poznaní duchovných právd a v živote v súlade s nimi. Týmto spôsobom správne zhodnocujeme svoj život a napĺňame jeho zmysel. A naše zdravé telo, o ktoré sa primeraným spôsobom staráme nám v tom má napomáhať.

Takto je to správne a chcené. Chcené tým, ktorý nám život daroval. Nepremrhávajme ho teda a nepremárňujme ho honbou za „hodnotami“, ktorým ani zďaleka neprináleží tá cena, akú im mylne prisudzujeme. Nežime svoje životy v zbytočnom úsilí a v zbytočnej honbe za vecami nepodstatnými a malicherným, zabúdajúc pri tom na to najpodstatnejšie – na náš duchovný rozvoj a vzostup. Naše zdravie je prostriedkom dosiahnutiu tohto cieľa, ale zdravý a dlhý život sa nám sám o sebe nesmie stať cieľom samotným.