Písanie o živote …

Život je o prežívaní. O intenzívnom prežívaní každého jednotlivého podnetu, ktorému sme vystavení! O plnom prežívaní prítomnej chvíle! Jedine kvôli týmto prežívaniam sme na zemi, pretože jedine ony zostanú trvalým majetkom nášho ducha, aj keď sa pominie naše telo, ako aj s fyzickým telom spojené, rozumové zvažovanie.

Preto nám tiež kedysi Kristus odporučil, aby sme sa snažili byť ako deti. To znamená, aby sme absolútne všetko bezprostredne prežívali tak, ako ony.

Žiaľ, túto najjednoduchšiu a najprostejšiu vec však už ľudia nedokážu. Sú totiž presvedčení, že zo života budú mať oveľa viac, keď to, čo ich postretlo, dokážu podrobne zanalyzovať. A to či už vo vzťahu k minulosti a k tomu čo bolo, alebo vo vzťahu k budúcnosti a k tomu, čo bude. Touto analýzou, ktorú mnohí považujú za najdôležitejšiu esenciu života, sa však staviame mimo autentické prežívanie.

Nijaké analýzy minulosti, ani prognózy budúcnosti nie sú totiž tak dôležité a rozhodujúce, ako bezprostredné, intenzívne a detským spôsobom spontánne prežívanie každého okamihu. Do tejto pozície a do toho stavu sa preto treba usilovať vedome dostať, aby sme mali z vlastného života úžitok. Aby sme svoj život skutočne žili a nestali sme sa je len jeho pozorovateľmi, ktorým skutočný život uniká pomedzi prsty.

A keď raz nakoniec z neho odídeme a odložíme svoje fyzické telo, spolu s jeho zánikom zaniknú aj všetky naše rozumové kalkulácie o živote, pretože všetky myšlienky a analýzy sú produktom materiálneho rozumu a spolu so smrťou materiálneho tela zanikajú.

Zostáva iba to, čo bolo bezprostredne prežité a svojim intenzívnym prežitím sa zapísalo do nášho ducha. Jedine toto nám zostane, a to si náš duch odnesie so sebou, ako zásadnú esenciu našej pozemskej existencie.

Snažme sa byť teda ako deti a prežívať všetky okamihy života tak intenzívne a bezprostredne, ako ony. Treba si totiž veľmi hlboko uvedomiť, že oveľa hodnotnejší život prežíva ten, kto sa dokáže úprimne radovať z lúky kvetov, ako ten, kto dokáže všetky tieto kvety druhovo zaradiť a pozná aj ich latinské názvy.

PS. Samozrejme, že sa môžeme poučiť z toho, čo sme prežili v minulosti a tiež môžeme myslieť na budúcnosť a plánovať si ju. Ale prítomný okamžik by sa pre nás mal stať dominantný. A to kvôli tomu, aby sme zo svojho života naozaj niečo mali. Aby z neho niečo mal náš duch, ktorý si môže všetko privlastňovať len prostredníctvom autentického a bezprostredného prežívania.

Preto mu to doprajme! Aby raz nakoniec nemusel odísť na druhý breh chudobný na prežitia, a nemusel sa kvôli tomu potom ešte raz vrátiť na zem a doháňať zameškané.