Písanie o živote …

Ľudia túžia po mnohých veciach. Rýchly životný rytmus ich však núti tieto veci odkladať na neskôr. Núti ich robiť v prvom rade to, čo je treba. Čo musíme. A často sa žiaľ napokon stane, že si na ne nenájdeme čas nikdy.

Dá sa však takémuto niečomu zabrániť?

„Prvé sú povinnosti, až potom nasleduje zábava.“ S týmito slovami sa už od malička stretol asi každý z nás. Je to pravidlo každopádne pozitívne, ale predsa len v sebe skrýva určité úskalie.

To úskalie spočíva v skutočnosti, že v dospelosti budeme až prehnane zodpovední. Často totiž robíme veci, ktoré nás nebavia. Vždy si ale nájdeme nejaký dôvod na to, aby sme ich doviedli do úspešného konca. Slovo „musím“ sa stalo akýmsi bičom, ktorý sme si na seba sami uplietli. Robíme ale ešte aj veci, ktoré nás bavia? Skúste si niekedy večer odpovedať na otázku, či ste počas dňa urobili aspoň jednu vec, ktorú ste naozaj robiť chceli.

Je dôležité si uvedomiť, že okrem povinností máme aj vlastný život. „Duše si ešte pred príchodom na svet vyberajú svoj osud, ktorý tesne pred narodením zabudnú.“ Takto hovorí jeden Platónov mýtus. Počas života potom duše tento osud hľadajú. Sprievodcom je im pritom Daimon, obdoba anjela strážneho.

Ako osud objaviť? Sú chvíle, kedy sa úloha ukáže úplne jasne, inokedy nás nasmerujú určité signály. Občas nás priťahujú veci, vďaka ktorým sa cítime absolútne šťastní bez toho, že by sme vedeli, prečo tomu tak je. Či už ste svoje poslanie našli, alebo ho ešte len hľadáte pamätajte, že len vďaka nemu budete úplne spokojní a šťastní.

„Všetko, čo prežívame, nás nejakým spôsobom smeruje k nájdeniu vlastného osudu“, hovorí americký psychológ James Hillman. Podľa neho to nie je tak ťažké. Akonáhle si dokážete uvedomiť, čo v skutočnosti chcete, máte napoly vyhraté.

Nielen úspechy nám dláždia našu životnú cestu. Aj prehry, smútok, či dokonca traumy nám pomáhajú nájsť zmysel života. Snáď všetci poznáme vetu: „Čo človeka nezabije, to ho posilní.“ Ako príklad môže slúžiť príbeh mladej ženy, ktorú matka od detstva ponižovala. Táto žena vyrastala s pocitom, že za nič nestojí, kým nedokázala povedať: „Stop!“ Začala pracovať na tom, aby si vedela vážiť samu seba, čo považuje za svoju životnú úlohu. Vďaka tomu potom bude môcť pomáhať aj ostatným k tomu, aby našli stratené sebavedomie.

Prečo tu som? Ak na to chcete prísť je dôležité zabudnúť na všetko, čo ste si o sebe kedy vypočuli, vrátane negatívnych viet typu: „Si k ničomu“ alebo „Nemáš na to.“. Potom si na čistý kus papiera napíšte otázky: „Kedy som sa cítil naozaj šťastný? Aké sú moje silné stránky? Čo by som na svete zmenil, keby som mal tú možnosť? Čím by som sa zaoberal, keby som mal pred sebou pol roka života? Na ktorých veciach dokážem pracovať bez toho, aby som sa cítil unavený alebo vyčerpaný?“ Potom zistite, ktoré motívy sa vo vašich odpovediach opakujú a práve to môže byť vaším životným poslaním. Ďalším spôsobom je hľadanie opakujúcich sa motívov vo vašom podrobnom životopise. Vďaka tomu tiež môžete zistiť, kam vás má život zaviesť.

Môžete nájsť svoj osud aj inak. Skúste si napísať zoznam toho, čo by ste chceli urobiť skôr, než zomriete. Nezáleží na tom, koľko vecí na svoj zoznam napíšete. Druhým krokom je vyškrtanie polovice vecí – takých, ktorých sa môžete bezbolestne vzdať. Pokiaľ tento postup zopakujete niekoľkokrát, zostane vám vo finále len pár vecí. Takých, ktoré by vás mali nasmerovať k vašej životnej úlohe.

Ak stále tápete nad svojím poslaním nevešajte hlavu. Hovorí sa, že všetko príde v správny čas. Niekedy pomôže, keď si pred spaním, keď je mozog už v pokoji položíte otázku: „Čo by som robil, keby som nemusel pracovať pre peniaze?“ Odpoveď, ktorá vám prebehne hlavou, môže byť kľúčová.

Zamyslite sa nad tým, či vám nejaké vaše koníčky vydržali až do dospelosti. Tiež sa zamerajte na veci, ktoré vo vás vzbudzujú hnev a proti ktorým máte chuť bojovať. Pýtajte sa sami seba, či toto naozaj chcete. Vďaka tomu sa dokážete zbaviť myšlienok, činností, ale aj ľudí, ktorí vás nejako brzdia. A tiež sa naučíte uvedomovať si svoje vlastné túžby a priania.