Založ si blog

Načo je nám neskorá staroba?

Jestvuje množstvo ľudí, ktorí na sklonku svojho života zažívajú už len utrpenie. Dostavujú sa najrozličnejšie choroby, dostavuje sa bezvládnosť a starí ľudia sa stávajú odkázanými na iných.

Mladý a aktívny človek musí takéto niečo vnímať ako totálnu bezvýchodiskovosť. Ako bezvýchodiskovosť, ktorej jediným východiskom je už len smrť. A mnohokrát to podobným spôsobom vnímajú i samotní starí ľudia, ktorí sú vystavení tomuto prežívaniu.

Pod tlakom bezvýchodiskovosti, s víziou stupňujúcej sa choroby a bolestivého zomierania potom často zvažujú myšlienku dobrovoľného odchodu zo sveta. A sú aj takí, ktorí eutanáziu i uskutočnia, aby sa podľa ich názoru vyhli zbytočnému utrpeniu.

Eutanázia sa totiž súčasnému, modernému a materialistickému človeku javí z jeho uhla pohľadu ako dobré a humánne riešenie. Veď predsa aj zvieraťu, ktoré trpí a niet mu už pomoci zvykneme uľahčiť jeho utrpenie a smrťou ho od neho oslobodiť. Prečo by sme teda mali nechať trpieť ľudí, ak im už niet pomoci?

Áno, takto racionálne, ba dokonca i humánne sa musí javiť problém neskorej staroby materialistom a ateistom, avšak len preto, lebo nepoznajú pravý zmysel staroby, choroby, utrpenia, nemohúcnosti a čakania na vlastnú smrť. Zmysel, presahujúci materialisticko ateistické vnímanie sveta.

Skúsme sa teraz trochu vžiť do situácie veľmi starého človeka. Už dávno je za ním jeho kariéra a bývalá práca. Keď odišiel do dôchodku, z času na čas sa ešte stretával so svojimi kolegami, avšak teraz ho z nich navštevuje len málokto. Manželka, s ktorou si rozumel zomrela a keďže sa začali množiť zdravotné problémy a on sa nevedel sám o seba postarať, dali ho deti do domova dôchodcov. A pretože každé z jeho detí má dosť svojich vlastných starostí, ich návštevy bývajú čoraz redšie.

Mesiac čo mesiac ho pomaly opúšťajú sily a on sa stáva čoraz bezvládnejším. Kvôli nemohúcnosti musel zanechať i svoje posledné záujmy a koníčky. Už ho musia kŕmiť a asistovať mu pri základných telesných a hygienických potrebách. Trpko pociťuje vlastnú bezvládnosť a vôkol seba dennodenne vidí i nemohúcnosť iných, podobne postihnutých. Prežíva stav hlbokej vnútornej bezvýchodiskovosti, aký doteraz nemal v jeho živote obdobu. Nakoniec dospel do situácie, kedy začína vidieť ako jediné východisko smrť. Smrť očakáva ako vykúpenie, avšak na druhej strane sa jej predsa len bojí.

Aký má niečo takéhoto zmysel a v čom spočíva? A má to vôbec nejaký zmysel?

Má! A obrovský! Spočíva v tom, že človek, ktorý už takmer všetko stratil môže a má, práve pre stratu všetkého toho, čo pre neho v živote čosi znamenalo nájsť to najdôležitejšie a najpodstatnejšie. Nájsť to najdôležitejšie, čo jestvuje a čo pre zdanlivú dôležitosť všetkých ostatných vecí doteraz prehliadal.

Čo je to? Predsa dôvera v Boha? Dôvera a upnutie sa k Bohu, ako k tomu jedinému, čo ešte má zmysel a význam. Čo má zmysel a význam i vo chvíľach, kedy už všetko ostatné každý zmysel a význam dávno stratilo.

Áno, v utrpení neskorej staroby, v bolesti, nemohúcnosti, bezvýchodiskovosti a neraz i v strate vlastnej ľudskej dôstojnosti môže, ba dokonca má človek nájsť dôveru v Najvyššieho. Má sa k nemu upnúť celou silou svojej bytosti. Má doň vložiť všetku svoju nádej a celé svoje bytie. Treba ale zdôrazniť, že keby takýmto spôsobom uvažoval skôr, vo svojom aktívnom živote, jeho staroba by mohla byť úplne iná a on by nemusel tak trpieť.

Keďže ale pre lesk mnohých pozemských vecí, považovaných za tak veľmi dôležité opomenul to najdôležitejšie, musel napokon všetky tieto veci stratiť. Avšak cena nájdenia toho najpodstatnejšieho v ľudskom bytí je tak nesmierne veľká, že za ňu stojí i bezvýchodiskové utrpenie.

Toto utrpenie by však vôbec nemuselo prichádzať v takej vyhrotenej podobe, keby ľudia hľadali dôveru v Najvyššieho v predstihu. Ak to však neučinili, je práve všetko spomínané utrpenie staroby možné považovať za poslednú, veľkú milosť. Za poslednú veľkú šancu. Za poslednú veľkú príležitosť.

Z vyššie uvedených dôvodov je preto eutanázia zločinom, ktorý ľudí oberá o túto šancu. Lebo človek je človekom, to jest bytosťou, majúcou schopnosť hľadať a nájsť cestu k Bohu. Nájsť hlbokú dôveru v Neho. A učiniť tak môže do poslednej sekundy svojho života. Preto majú veľký zmysel i posledné hodiny, ba i posledné minúty každého ľudského života, nech už by boli doprevádzané akýmkoľvek utrpením.

Človeka, nachádzajúceho sa v takejto situácii nemožno v nijakom prípade porovnávať so zvieraťom, pretože za prvé, zviera nemá takú mieru sebauvedomenia ako človek a za druhé, nemá ani schopnosť vedomého hľadania a nájdenia cesty k Stvoriteľovi. Preto je možné jeho predsmrtné utrpenie zo súcitu skrátiť.

Dôvera v Boha! Čo to vlastne je? Je to dôvera v Dobro! V Dobro, ktoré nám umožňuje prežívať vedomú existenciu. A ten, kto dôveruje v Najvyššieho nemôže inak, ako viditeľne uplatňovať vznešený princíp Dobra vo všetkých situáciách svojho každodenného života.

Preto, aby sme mali poznanie a oporu v tom, čo týmto Dobrom v skutočnosti naozaj je nám bolo darované Desatoro a Kristovo učenie. V nich nájde každý, kto chce návod k tomu, ako správne žiť.

Kto teda dôveruje v Hospodina a uznáva ho ako najvyšší princíp Dobra, snaží sa podľa tohto princípu jednať, myslieť a žiť. Kto takto činí má dôveru v Hospodina a Hospodin ho sám zahrnie svojou dôverou. A táto dôvera mu bude svietiť ako jasné svetlo v jeho živote, bude ho životom doprevádzať a prinášať mu požehnanie.

A nakoniec sa stane Svetlo Najvyššieho poslednou nádejou človeka v hodine smrti. Nádejou, ktorá mu dá istotu pokračovania jeho ďalšieho, vedomého bytia.

Kto však dôveru v Hospodina v živote nenašiel, nehľadal a preto ju ani nemá, tomu budú ako posledná milosť a posledná šanca darované dni jeho staroby, choroby a nemohúcnosti. Možno potom túto dôveru nájde.

Príroda nefunguje sama! Stojí za ňou neznáma vedomá inteligencia!

21.08.2017

Vždy existovali a vždy budú existovať ľudia, ktorí majú určité neštandardné schopnosti. Schopnosť liečiť, alebo schopnosť vnímať veci nášmu bežnému zraku neviditeľné. No a práve viac »

Hlavné a po – hlavné! Podobnosť čisto náhodná, alebo hlboký súvis?

17.08.2017

Žijeme povrchný život a preto nemáme čas hlbšie vnikať do podstaty slov. Do posolstva, ktoré nám samotnou svojou skladbou tlmočia. No a jedným z takýchto slov je i slovo po – hlavný, určitým viac »

Berte ohľad na svoju dušu a vyvarujte sa tykania!

14.08.2017

Každému z nás je jasné, že nie všetko, čo sa na prvý pohľad javí ako dobré v skutočnosti aj dobré je. A ešte zvlášť v dnešnej dobe plnej lží, manipulácie a pretvárky. Kto ale je natoľko viac »

fico, danko,

Horský: Koaličná komunikácia je na bode mrazu

21.08.2017 20:00

Skutočnosť, že má vláda v stredu rokovať bez ministrov za SNS, podľa politológa Michala Horského znamená prehĺbenie koaličného konfliktu.

Anatolij Antonov

Novým veľvyslancom Ruska v USA je Anatolij Antonov

21.08.2017 17:26

Doterajšieho námestníka ministra zahraničných vecí Antonova označujú za zástancu tvrdej línie vo vzťahoch k USA.

Pavol Frešo, SDKÚ

Frešo: Triblavina musí byť s kolektormi. Ministerstvo: Lepšie je to bez nich

21.08.2017 17:21, aktualizované: 21:22

Bratislavský kraj chce mať diaľnicu D1 s kolektormi. Podľa ministerstva expertízy ukázali, že osempruh bez kolektorov je najlepšie technické riešenie.

ohen, rostov na done, rostov, rusko, poziar

V Rostove na Done vyhlásili výnimočný stav, oheň zničil 25 budov. Údajne je za tým developer

21.08.2017 17:02, aktualizované: 21:16

V centre juhoruského mesta Rostov na Done zranil oheň 45 ľudí, z ktorých sedem hospitalizovali

Štatistiky blogu

Počet článkov: 146
Celková čítanosť: 175624x
Priemerná čítanosť článkov: 1203x

Autor blogu

Kategórie