Ak sa pozrieme na odsúdenie a zavraždenie Krista z objektívneho hľadiska, bola to ukážka zmanipulovaného súdneho procesu, ktorý sa konal na objednávku. Pilát to jasne vnímal. Videl, že ide o nevinného a že obvinenia sú krivé. Preto sa snažil Krista oslobodiť. Nakoniec sa však poddal vôli davu, ktorý bol zmanipulovaný tak, ako celý súdny proces.
Negatívne dôsledky, ktoré mal tento čin na židovský národ sa nedajú porovnávať s ničím z jeho predchádzajúcej histórie. Po dobytí Jeruzalema, krátko po Ježišovej smrti, stratili židia akékoľvek územné nároky, platné po stáročia a boli rozohnaní medzi ostatné národy sveta. Opätovný vznik židovského štátu bol zrealizovaný až v polovici 20. storočia.
Židovský národ však bol skutočne národom povolaným. Preto sa do jeho radov rodili ľudskí duchovia mimoriadnych schopností a kvalít. Kvalít duchovných i materiálnych. Avšak svoje schopnosti nevyužili a doposiaľ nevyužívajú správnym spôsobom a preto sa dá povedať, že zlyhali po všetkých stránkach.
Svoje duševné kvality a duševnú prevahu totiž často zneužívali iba k vlastnému obohacovaniu sa a vysoké duchovné schopnosti v nich vzbudili pýchu, ktorá im následne znemožnila a doposiaľ znemožňuje spoznať nimi samými toľko očakávaného Mesiáša.
Ovocím takéhoto veľkého zlyhania bol nesmierne ťažký osud, ktorý si tým na seba privolali a ktorý im spôsoboval utrpenie po celé stáročia.
Karma, alebo osud totiž nie je nič iného, ako dopad dôsledkov vlastného, nesprávneho jednania. Účelom karmy je primäť jednotlivca, alebo aj celý národ k prehodnoteniu svojich minulých, nesprávnych postojov a činov, k spoznaniu vlastných chýb a k náprave všetkého, čo bolo urobené, alebo vnímané nesprávne.
Ak však k poučeniu stále nedochádza, ak sa kŕčovito a tvrdohlavo stále zotrváva na rovnakých, nesprávnych postojoch a názoroch, potom sa vina iba hromadí a osud bije čoraz viac, v snahe konečne ľudí prinútiť k precitnutiu.
Židovský národ bol teda po vražde Mesiáša roztrúsený po celom svete a i napriek všetkým bolestným úderom, ktoré utŕžil počas dlhých stáročí sa i naďalej kŕčovito drží svojho nesprávneho stanoviska.
Ku všetkým spomínaným utrpeniam však vôbec nemuselo dôjsť, keby sa tento povolaný a mimoriadne schopný národ dopracoval k pochopeniu Pravdy, prinesenej Mesiášom, prijal ju a snažil sa ju uplatniť vo svojom živote. Celé dejiny našej civilizácie by potom vyzerali úplne inak. A to dokonca aj vtedy, keby tak židovský národ urobil hoci aj o niekoľko stáročí neskôr. Ale žiaľ, ako vieme, oni svojho Mesiáša stále iba čakajú …
Všetky tieto skutočnosti vo svojom sumáre však znamenajú iba jedno jediné: Kristus nemal zomrieť na kríži, ale mal sa stať duchovným kráľom Izraela. Izrael mal prijať jeho učenie, žiť podľa neho a stať sa svetlým príkladom pre všetky ostatné národy zeme. Svetlým príkladom pozemského života, žitého podľa Vôle Najvyššieho.
Židovský národ však namiesto toho zavraždil Mesiáša a zvrhol jeho učenie. Preto bol on sám Stvoriteľom zavrhnutý, rozprášený a ťažkou karmou prenasledovaný po celom svete, až takmer do našich dní.
Zásadná otázka vo vzťahu k nám kresťanom však znie: Urobil by vari Stvoriteľ niečo takéhoto svojmu povolanému židovskému národu, keby naozaj bola jeho zámerom Kristova smrť na kríži?