Svet prírodného diania je podrobený zákonom. Tieto zákony sa snažia poznávať rôzne vedné disciplíny, čo nám následne, pretransformované do každodenného života, prináša mnoho úžitku. Obyčajní ľudia, ale ani vedci sa však vo svojom poznaní nedostali až tak ďaleko, aby si uvedomili dosah týchto istých prírodných zákonov aj na vnútorný život. Čiže na naše cítenie a myslene, ale aj na našu reč a jednanie. Veľkou a mnohými ľuďmi doposiaľ nepoznanou pravdou je však to, že tomuto veľkému, jednotnému a zákonitému pôsobeniu podlieha aj náš najskrytejší vnútorný život.
Napríklad iba ľudia samotní museli vlastným pozorovaním prírody zistiť, kedy treba siať, aby mohli zožať úrodu. Ak by nezasiali v pravý čas, ak by to či už z neznalosti alebo ľahostajnosti ignorovali, nič by sa im samozrejme neurodilo a oni by museli trpieť hladom, alebo dokonca zomrieť.
Poznanie a prispôsobenie sa zákonitému prírodnému dianiu nám teda prináša prospech a naopak, ich neznalosť a ignorovanie nám musí priniesť škodu, strádanie, alebo sa to dokonca môže stať aj našou záhubou.
No a tento jednoduchý princíp fungovania spomínaných prírodných zákonov treba iba zovšeobecniť na celkové pôsobenie Zákonov univerza, ktorým nie je podrobený iba náš vonkajší fyzický svet, ale úplne rovnako i náš vnútorný život, čiže naše myslenie, cítenie, ako i všetky vonkajšie prejavy našej osobnosti, a to reč a viditeľné činy.
Ak sa teda učíme poznávať Zákony univerza a v pozitívnom zmysle prispôsobujeme ich účinkom svoje cítenie, myslenie, reč i jednanie, musí nám to priniesť iba šťastie, spokojnosť, radosť a mier.
Ak ale tieto Zákony ignorujeme, hoci len v našom cítení alebo myslení, musí nám to priniesť zlo, utrpenie, biedu a napokon, ak sa v tom nezmeníme, dokonca i záhubu.
Mali by sme si byť preto vedomými toho, že nič k nám neprichádza náhodne. Svojvoľnosť osudu neexistuje! To, čo sme nútení v súčasnosti prežívať je len nevyhnutným dôsledkom príčin, ktoré sme kvalitou svojho myslenia a cítenia, ako aj svojej reči a jednania vložili do súkolesia Zákonov univerza.
No a práve na základe najpodstatnejšieho a najdôležitejšieho z nich, a síce Zákona spätného účinku sa ku nám vracia presne to, čo sme do stvorenia vložili. Ak to bolo dobré, vracia sa nám dobro. Ak to bolo zlé, vracia sa nám zlo. Aká bola teda sejba našich myšlienok, citov, slov a činov, presne takého druhu bude aj naša žatva. Je to spravodlivé až do tých najmenších detailov.
Ak sa pozrieme na jednotlivé ľudské osudy i na tragické udalosti globálneho, celosvetového významu, ak sa pozrieme na všetko, čo ku nám prichádza a ešte len bude musieť prísť majme odvahu uvedomiť si, že to všetko je len žatvou toho, čo sme siali. Majme odvahu priznať si svoje chyby a nájdime si čas, aby sme pochopili, v čom sme jednali zle a nesprávne. A napokon vzbuďme v sebe silu k tomu, aby sme sa zmenili. Aby sme zásadným spôsobom zmenili charakter svojho cítenia, myslenia, slovného prejavu a jednania tak, aby ku nám v budúcnosti už nič zlého nemuselo prísť.
Ak sa totiž my ľudia ako jednotlivci a napokon i ľudstvo ako celok neodvrátime od svojich nesprávnych ciest, ak nezačneme jednať v zohľadnení neomylne pôsobiaceho Zákona spätného účinku, nebudeme môcť očakávať nič dobrého. Vždy budeme môcť totiž očakávať iba žatvu svojej vlastnej sejby.
Mali by sme preto už raz konečne pochopiť nevyhnutnosť nášho podriadenia sa Zákonom univerza, aby naša žatva mohla byť vždy iba dobrá a aby k tomu, čo je ako výstraha uvedené v posledných statiach Biblie nemuselo na zemi nikdy dôjsť.
Alebo aspoň, aby tieto Bibliou avizované udalosti, ak k nim pre ľudskú nevôľu rešpektovať Zákony univerza predsa len nakoniec dôjde, nemuseli mať pre nás až také tragické a zničujúce dôsledky. Našou včasnou premenou k lepšiemu môžeme totiž otupiť ich hrot.