Skutočná veľkosť Najvyššieho je nepredstaviteľná! Je to veľkosť, presahujúca akékoľvek ľudské predstavy. Naša nepatrnosť nám nedovoľuje vytvoriť si obraz tejto veľkosti, ktorý by sa aspoň trochu približoval k pravde. Práve naopak, naša snaha o vytvorenie takéhoto obrazu musí byť vždy iba neuveriteľným znížením pravdy. A preto aj bolo ľuďom odporúčané, aby si radšej nijaký konkrétny obraz o Stvoriteľovi nevytvárali a týmto spôsobom, i keď snáď v dobrej vôli, ho hlboko neznižovali.
A preto musí byť tiež i každá naša snaha o pochopenie akýchkoľvek pojmov, súvisiacich so Stvoriteľom absolútne nepostačujúcou. Preto je i nepostačujúce, ba dokonca až malicherné i naše chápanie jeho všemohúcnosti.
Predstavujeme si ju trebárs tak, že Tvorca má schopnosť poznať i tie najtajnejšie ľudské myšlienky. Že je jednoducho schopný poznať celkom osobným spôsobom vnútro každého človeka a nahliadať doň. Že je v tomto smere vševedúcim, vševidiacim a poznajúcim i to najdôvernejšie ľudské myslenie.
Avšak vševedúcnosť Najvyššieho je omnoho, omnoho väčšia! Je omnoho ďalekosiahlejšia a súvisí s prozreteľnosťou. S prozreteľným sformovaním chodu univerza takým spôsobom, že dokonalé Božie Zákony do neho vložené prinášajú každému človeku presne také dôsledky, aké si spôsobom svojho, hoci i toho najtajnejšieho a najskrytejšieho myslenia zaslúži.
Túto vševedúcu a prozreteľnú spravodlivosť naplňuje dokonalý Zákon spätného účinku, ktorý každému z nás vráti presne to, čo myslel, cítil a čím sa vnútorne zaoberal. Nech už to bolo dobré, alebo zlé. Čo kto do stvorenia zasial, to musí napokon aj zožať! Stvoriteľ preto vôbec nepotrebuje poznať najvnútornejšie cítenie a myslenie ľudí, pretože ľudia samotní sa v rámci jeho dokonalých Zákonov práve prostredníctvom svojho cítenia a myslenia odmeňujú alebo trestajú. Ak totiž uvažujú a cítia iba čestne, dobre, spravodlivo a ušľachtilo, obdržia zaslúženú odmenu v podobe dobra, mieru a šťastia.
Ak ale uvažujú a cítia nečestne, nedobre, nespravodlivo a neušľachtilo, obdržia zaslúžený trest v podobe zla, nešťastia a utrpenia.
Chápeme teda v čom spočíva prozreteľnosť a vševedúcnosť? V prozreteľnom a vševedúcom sformovaní práve takých univerzálnych Zákonov, v ktorých bola už dopredu predznamenaná dokonalá Spravodlivosť v tom, že sa človek sám odmeňuje a tresce. Naše konkrétne myslenie a cítenie nepotrebuje Stvoriteľ teda vôbec poznať, pretože jeho dokonalým Zákonom neunikne ani len to najtajnejšie vnútorné citové, či myšlienkové hnutie.
Nech preto človek myslí a cíti akokoľvek chce, všetko to už bolo dopredu predvídané tak, že absolútne nič z toho nemôže uniknúť účinkom dokonalej Spravodlivosti Najvyšieho.
Sú to teda dokonalé Zákony Božie, v ktorých je zahrnutá vševedúcnosť a prozreteľnosť Najvyššieho. Veľkosť jeho prozreteľnosti a vševedúcnosti teda spočíva v tom, že už dopredu predvídal absolútne všetky myšlienky a city, ako i všetko chovanie každého jednotlivého človeka, pričom absolútne nič z tohto nemôže uniknúť jeho Spravodlivosti. Spravodlivosti Božej, ktorá tu bola od vekov a dávno pred tým, než vôbec vznikol človek a ktorá je vševedúco a prozreteľne sformovaná tak, že v jej účinkoch sa musí každý z nás sám spravodlivo odmeňovať, alebo trestať.
V tomto sa skrýva veľkosť Najvyššieho, presahujúca akékoľvek ľudské chápanie. Spočíva v tom, že Stvoriteľ už dopredu všetko vedel a všetko predvídal. A to dokonca i v zohľadnení slobodnej vôle človeka. Lebo Najvyšší poznal ľudský druh ešte skôr, než vznikol a než prvý človek vôbec sformoval svoj prvý cit, myšlienku a čin. A tie dokázal už vopred zahrnúť vševedúcim a prozreteľným spôsobom do dokonalých a spravodlivých účinkov pôsobenia svojich Zákonov.