Každý z nás uplatňuje svoje osobné kráľovské právomoci v dvoch obrovských ríšach. V ríši citových foriem a v ríši myšlienkových foriem. A hoci tieto ríše fyzicky nevnímame, reálne existujú a to, čo v nich tvoríme, zásadným spôsobom ovplyvňuje náš budúci osud. A každý, kto to považuje za niečo malicherné, čo nestojí za pozornosť, a preto sa podľa neho o to netreba vôbec zaujímať, každý takýto ľahkomyseľný človek na to v budúcnosti celkom zaručene tvrdo doplatí.
Ak totiž momentálne, ako bytosti hmotného sveta, vládneme v týchto jemnejších a subtílnych ríšach ako neobmedzení králi a robíme si v nich prakticky čo chceme, našou smrťou, čiže našim odchodom z fyzického sveta sa všetko radikálne zmení. Svoje telo totiž zanecháme tu na zemi, a naša duša sa so svojou jemnosťou a subtílnosťou stane svojou konzistenciou rovnorodá týmto ríšam.
To znamená, že po našej smrti sa pre nás stanú tieto ríše absolútne rovnako hmatateľnou a vnímateľnou realitou, ako ju poznáme tu na zemi. A preto sa svet nami samými vytvorených citových a myšlienkových foriem stane celkom reálnym prostredím, do ktorého vstúpime a ktoré nás plne pohltí. Stane sa nám realitou, kde budeme musieť žiť a kde budeme prežívať buď šťastie a radosť, alebo nešťastie a bolesť. A to presne podľa druhu toho, čo sme na zemi svojimi citmi a myšlienkami každodenne formovali A tak sa pre jedných stane posmrtný vstup do nimi samými vytvorených ríš citových a myšlienkových foriem požehnaním, zatiaľ čo pre druhých sa naopak stane prekliatím.
Ľudia by si konečne mali hlboko uvedomiť, že po ich smrti ich čaká jedine taká realita, akú každodenne vytvárali a formovali svojimi citmi a myšlienkami. Preto nebudú môcť reptať, v akom postavení sa tam ocitnú, aké budú ich sociálne pomery, aký bude ich zdravotný stav a celková vitalita, ako sa ku ním bude správať ich okolie, ako sa im bude dariť a akú kvalitu bytia budú prežívať. To všetky si totiž oni sami jasne určili predošlou kvalitou, alebo nekvalitou svojho cítenia a myslenia, keď ešte žili na zemi.
Z týchto skutočností potom celkom logicky vyplýva, že ak chce človek prežívať harmóniu, a je úplne jedno, či už tu na zemi, alebo po odchode z nej, mal by rozhodne dbať na kvalitu svojich citov a myšlienok. Mal by dbať, aby všetky jeho city a myšlienky boli dobré, čisté, spravodlivé, čestné a ušľachtilé. Týmto spôsobom bude totiž automaticky, ako neobmedzený vládca, v určitom zmysle podobný veľkému Tvorcovi, formovať svoje dve vlastné obrovské ríše citových a myšlienkových foriem do podoby dobra, čistoty, spravodlivosti a ušľachtilosti. A tam potom odíde po svojej smrti.
Avšak city a myšlienky takéhoto pozitívneho druhu budú mať nesmierne pozitívny vplyv už aj na jeho pozemské bytie. Lebo v skutočnosti aj naše súčasné pozemské bytie a náš ďalší osud v ňom sa už tu a práve v tejto chvíli formujú do podoby toho, akého druhu a akej kvality sú naše city a myšlienky, ktoré dennodenne vytvárame. Lebo prostredníctvom svojich citov a myšlienok nie sme len vládcami dvoch záhrobných ríš, ale aj vládcami a správcami nášho osudu tu na zemi! Aj ten sa formuje a utvára jedine vo vzťahu ku kvalite, ako aj nekvalite našich citov a myšlienok, ktorým dávame každodenne vznikať a ktorými sa ustavične zapodievame.
Akí sú však ľudia v toto smere ľahostajní! Akí sú v tomto smere nevedomí! Akí sú v týchto zásadných veciach nesmierne plytkí a povrchní!Ako neuveriteľne podceňujú to, čo má pre celé ich bytie rozhodujúci význam! A ako sa im to všetko nakoniec veľmi trpko vypomstí! A to nie len po ich fyzickej smrti, ale už aj tu na zemi! A ako málo dbajú, alebo skôr vôbec nedbajú o čistou svojho citového chcenia, ako aj o čistou svojho chcenia myšlienkového.
Neznalosť zákona však neospravedlňuje! Ľudí nijako neospravedlňuje ich fatálna nevedomosť a má na nich ťažký dopad nie len po smrti, ale už aj v ich živote na zemi.
Aby sme urobili aspoň čiastočnú a elementárnu osvetu v tomto smere, ukážme si podrobnejšie, ako tieto veci fungujú. A pozrime sa najskôr na ľudské citové chcenie.
Našim univerzom prúdi základná, božská sila. Môžeme ju nazvať aj silou neutrálnou, pretože nie je ani dobrá, ani zlá. A človek sa s ňou dostáva do kontaktu práve svojim citovým chcením. Každé naše silné citové hnutie, alebo citové chcenie je totiž kľúčom, ktorým odomykáme prístup k základnej, živej sile, prúdiacej univerzom.
To znamená, že ak niečo chceme, hoci si to možno ani vedome neuvedomujeme, už toto naše prvotné citové chcenie bez toho, že by ešte vôbec došlo k mozgu a sformovalo sa do konkrétnej myšlienky – práve tento prvotný poryv nášho citového chcenia je tým, čo nachádza spojenie so živou, základnou silou. Týmto spôsobom získava človek svoju citovo formotvornú schopnosť a stáva sa tvorcom. Lebo základná, živá sila, ktorá sa okamžite vlieva do každého jeho citového chcenia, mu dáva schopnosť plodiť a vytvárať živé citové formy, presne zodpovedajúce druhu jeho citového chcenia.
Celé si to môžeme predstaviť tak, že každým aktom svojho citového chcenia splodíme v jemnom, ale reálnom svete citových foriem dieťa, čiže živú citovú formu. Tá žije v našej blízkosti a je presne taká a chová sa presne tak, akého druhu bolo naše citové chcenie. Buď je to teda citová forma zlá a potom sa chová rovnako, ako zlé a nevychované dieťa, čiže nízko, negatívne, alebo vulgárne. Alebo je to potom dobrá citová forma a chová sa ako dobré dieťa, čiže láskavo, nezištne, dobroprajne a pozitívne.
Toto je teda spôsob, akým každodenne, bez toho že by sme si to uvedomovali, formujeme a zaľudňujeme vlastnú, obrovskú ríšu citových foriem, ktorá sa pre nás stane skutočnou realitou po našej fyzickej smrti, a ktorá nesmierne zásadným spôsobom ovplyvňuje náš osud už počas pozemského života.
No a rovnakým spôsobom to funguje aj pri našom myslení a vytváraní myšlienkových foriem. Tu je však treba vedieť, že naše myšlienky nemajú schopnosť napájať sa na živú, základnú silu, prúdiacu univerzom, takže na rozdiel od citových foriem nie sú živé. Ale aj napriek tomu majú myšlienky svoju silu a vytvárajúcu celú ríšu myšlienkových foriem, ktorá potom svojim charakterom zásadným spôsobom ovplyvňuje celé naše bytie po fyzickej smrti. Ale samozrejme, aj počas pozemského života.
Pri poznaní všetkých týchto skrytých, ale nesmierne zásadných skutočností nezostáva nič iného, ako zvolať: Človeče, udržuj čistým a ušľachtilým krb svojho citového chcenia! Človeče, udržuj čistým a ušľachtilým aj krb svojho myšlienkového chcenia! Človeče, udržuj čistým a ušľachtilým celý svoj vnútorný život, aby si neprišiel do nešťastia! Aby si neprišiel do nešťastia po svojej fyzickej smrti a aby ťa nešťastie nakoniec nemuselo dostihnúť, tiesniť a biť už aj v tomto tvojom súčasnom pozemskom živote.
Celá debata | RSS tejto debaty